čo život dal a vzal

Prečítala som si dnes ráno, na jednom mainstreamovom portáli v súvislosti s brutálnym napadnutím manželského páru štvoricou výtržníkov a agresorov, v autobuse MHD v Bratislave.
Autorka článku písala o tom, že bola sama svedkyňou podobných výtržností a o tom, čo by mal v takom prípade robiť vodič autobusu a spolucestujúci.
Pozastavila sa nad nečinnosťou ostatným cestujúcich a toho, že nikto z nich sa manželského páru nezastal.
Na tomto prípade vidieť, že Slovensko má obrovský problém a výsledkom tohto problému je narastajúca nenávisť a agresívne správanie sa ľudí, ale najmä strach tých ostaných.
Sama netuším, ako by som sa v tejto situácii zachovala, jedno viem však iste, že osobne by som telefonovala na políciu a záchrannú službu. Cestujúcim v autobuse sa však nečudujem. Pretože nechceli byť vystavení násiliu, ale aj možnej mediálnej šikane a prenasledovaniu.
Čo je príčinou takýchto prípadov, ktoré sa stávajú čoraz častejšie a o mnohých sa ani nehovorí?
Je to nenávisť, ktorá je denne mediálne šírená. Stretávame sa s ňou všade a čo je najhoršie začala byť oficiálne podporovaná najvyššími predstaviteľmi štátu.
Táto nenávisť sa v poslednom období začala nazývať „Slušnosťou“ a predstavitelia tejto slušnosti súťažia v tom, kto napríklad použije najviac vulgarizmov na adresu vytipovanej obete, ktorú takýmto spôsobom verejne prenasledujú, šikanujú, či lynčujú, len kvôli tomu, že má odlišný názor, ako majú predstavitelia tejto „Slušnosti“. Prenasledovanie a šikanovanie ľudí, sa eufemisticky začali nazývať „Satirou“.
Pamätám si ako sa „spôsobne a satiricky“ vyjadrovali na sociálnych sieťach podporovatelia Slušného Slovenska. Vulgarizmy, hrubé urážky a dokonca aj nebezpečné sa vyhrážanie sa stalo ich hrdinstvom.
Nie je to tak dávno, keď mladý študent Emil vyjadril svoj názor na ľudí, ktorí nevolili pani Čaputovú za prezidentku. V skutočnosti, to bola už len špička ľadovca nenávistného a nadradeného správania sa a ukážka názorov skupiny ľudí, ktorú prezentoval tento mladý študent.
Prečo je to tak?
Nenávistné správanie sa, osočovanie, urážky, obviňovanie bez dôkazov, vynášanie rozsudkov bez súdu, sa stali bežnou praxou, ktorú zaviedli politickí predstavitelia, ktorí už pár rokov túžia po moci a neuznávajú výsledky parlamentných volieb a namiesto práce pre štát a jeho občanov, robia možné aj nemožné, len aby sa k tej moci, po ktorej tak túžia dostali.
Výsledkom tejto ich práce je začínajúca diktatúra liberálnej anarchie, keď sa ľudia prestávajú správať ako ľudia.
Prípad násilia v bratislavskom autobuse nie je a nebude ojedinelý, pokiaľ bude nenávistné a agresívne správanie sa, prezentované ako niečo normálne, potrebné, užitočné a mnohými ľuďmi a nielen mladými, považované za módne a za možnosť zviditeľniť sa.
Súhlasím s autorkou článku v tom, že pred problémami nemáme zatvárať oči.
Ale…
V prvom rade nesmieme zatvárať oči pred príčinami týchto problémov a požadovať ich nápravu. Napríklad aj tak, že šíritelia, podporovatelia a propagátori nenávisti , prenasledovania a násilia voči ľuďom, ktorí nezdieľajú ich názory, ponesú plnú zodpovednosť za svoje konanie.
Pretože sa jedného dňa môže stať, že sa obeťou takejto nenávistnej agresie a násilia, môžete stať vy samotní, vaše deti, príbuzní, priatelia, kamaráti, len preto že to bude dovolené a považované za normálne.
V časoch totality, neslobody, tyranie a otroctva, bolo páchanie násilia na nepohodlných ľuďom vždy dovolené a podporované, dokonca odmeňované.

Zdroje:
https://noizz.aktuality.sk/opinion/utok-v-bratislavskej-mhd/8bryxw4
https://spravy.pravda.sk/domace/clanok/506338-nenavistny-status-gymnazistu-podporujuceho-caputovu/