Chcel si. . .

16. februára 2019 22:26, Prečítané 2 279x, devana, básne

V temnom hluku života,
zanikol hlas môjho srdca,
ktorý chcel tíško šepkať
nežné verše lásky…
Usmial si na mňa,
pohladil jemne po tvári
a chcel zotrieť slzy z rias…
Chcel si počuť slová
na ktoré si dávno zabudol.
Chcel si na ne zabudnúť,
chcel si zabudnúť na šťastie,
na nehu, na lásku…
Usmial si na mňa,
pohladil jemne po tvári
a znova si počul slová,
ktoré tichúčko šepkalo
v bozkoch moje srdce…

Slnovratovo 15.2.2019

Posledný 18. 02. 2019, 13:48

Debata ( 21 príspevkov )

ďakujem , bolo skvelo....domov som prišla ...

ked tebe MSFT nahral prilis nekvalitnu synteticku ...

Súdruh ,veď ty ani len nevieš čo vôbec to ...

opr. jeho komentárov:-) ...

Deltoid, myslím, že Jančovi sníva hlavne ...

Celá debata | RSS tejto debaty

Ďalšie články od tohto blogera

Zem človeku nepatrí…

29.11.2024

Zem nepatrí iba človeku, ale patrí všetkému životu, ktorý na nej jestvuje. Žiaľ človek je zvláštny tvor, ktorý si neváži nielen život, ktorý ho obklopuje, ale často si neváži svoj vlastný život a život svojho druhu. Včera som chvíľu sledovala dokumentárny film o šialenosti Studenej vojny. Vývoj nových ničivých zbraní a ich testovanie a použitie [...]

Základom rozkladu spoločnosti je egoizmus…

27.11.2024

Dnes ráno som chvíľku pozorovala kŕdeľ vrabcov, ako sedia na starom orechu a sledujú sliepky a kačice, kedy odídu od kŕmidiel. Zopár z nich lietalo okolo hydiny a „referovali“ ostatným, že aj pre nich ešte niečo ostane. Kŕdeľ takto spolupracoval na získaní potravy. O malú chvíľu priletel k orechu malý dravec, ktorý cítil vo vrabcoch ľahkú korisť [...]