čo život dal a vzal

Obedy zadarmo pre školopovinné deti a takisto bezplatné cestovanie vlakom pre žiakov, študentov a dôchodcov si môže dovoliť bohatý štát.
Takisto nákup bojových lietadiel, vrtuľníkov a inej vojenskej techniky.
Štedré finančné stimuly pre zahraničné firmy, daňové prázdniny a rôzne iné úľavy pre veľké firmy, je takisto znakom veľkého bohatstva štátu.
Dokonca aj výstavba novej väznice, či rozsiahle rekonštrukcie toho množstva, ktoré už máme.
Bohatý a štedrý štát nemá problém zafinancovať našim milým väzňom pobyt v base na niekoľko rokov. Európske smernice sú prísne a ľudskoprávne organizácie tiež bedlivo dohliadajú na dodržiavanie ľudských práv.
Prečo o tom píšem?
Pred pár dňami som mala možnosť vidieť, ako sa stará náš štát o tých, ktorí sú jeho budúcnosťou…
O vysokoškolských internátoch sa už popísalo veľa. Písalo sa aj o tom, že je to vizitka študentov, ktorí tam bývajú.
Každý z nás bol mladý a každý zažil študentský život. Už pred mnohými rokmi, keď som študovala bol známy vtip o chlapcoch, ktorí premýšľali, že si budú na balkóne internátnej izby chovať prasiatko. Keď jeden podotkol, ale čo ten smrad, tak odpoveď bola – neboj sa, veď si zvykne…
Nie je to tak dávno, keď zazneli sľuby terajšej vlády o rekonštrukcii internátov na „Mlynoch“. Vlani som videla úroveň Átriákov, teraz inej budovy…
Neporiadok a špina sa dá vždy upratať a vyčistiť, ale to čo som videla bol des.
Polozhnité postele, zničená gumová podlaha, poličky a vstavané skrine, boli asi kvalitne vyrobené, pretože vydržali skoro 40 rokov, používané stoly a stoličky by nechceli ani osadníci, vykývané wecko, umývadlá pripomínali tie, aké boli na prastarom intráku z mojich stredoškolských čias, sprchu som už nemala odvahu pozrieť…
Oznam na dverách chodby o výskyte „choroby špinavých rúk“ som tiež už radšej nečítala…
Vyzerá to tak, že tento bohatý štát má financie na rozdávanie, ale nie pre všetkých…
Možno by študenti viac privítali normálne bývanie na internátoch, ako vlaky zadarmo.
Ešte dobre, že tí neschopní komunisti tie otrasné internáty postavili a zariadili ich tak, že štedrí demokrati do nich skoro tridsať rokov nemuseli nič investovať, tak môžu vynovovať basy a rozmaznávať delikventov. Čo tam po študentoch, tí sa musia naučiť žiť v tvrdých podmienkach, aby vedeli, ako sa štát v budúcnosti bude ku nim správať.
Pamätám si, že o téme vysokoškolských internátov písalo už pred rokmi, možno sa urobili nejaké kozmetické úpravy, ale to mi pripadá, ako keď nebožtíka pekne upravia do truhly a potom sa rozplývajú nad tým ako dobre vyzerá. Viem, že je to morbídne prirovnanie, ale celý náš štát takto funguje.
Skutočne bohatý štát sa v prvom rade stará o tých, ktorí sú jeho budúcnosťou, ale aj o tých, ktorí pre neho celý život pracovali.
Žiaľ, Slovensko nie je bohatý štát, síce štedro rozdáva, ale nie zo svojho a zadlžuje práve tých, ktorí by mali byť jeho budúcnosťou…