Nanking

7. mája 2018 12:37, Prečítané 3 624x, devana, Nezaradené

Zajtra si pripomenieme výročie ukončenia jednej z najhorších vojen v Európe, ktorá zasiahla náš novodobý svet a ktorá si vyžiadala milióny životov, zničené a spustošené krajiny.
Skutočný koniec 2. svetovej vojny bol však až 2.9.1945, keď Japonsko podpísalo kapituláciu na vojnovej lodi Missouri za prítomností zástupcov USA, ZSSR, Veľkej Británie a Číny.
Vojnu na Ázijskom kontinente vnímame ako konflikt Japonska a USA po napadnutí Pearl Harbor na Havaji, alebo ako zhodenie atómových bômb na Hirošimu a Nagasaki, ale vojna v Ázii sa začala skôr ako tá v Európe a to v roku 1931, keď Japonsko napadlo Mandžusko.
7. júla 1937 napadlo Japonsko Čínu, pre tie isté dôvody ako napadlo Nemecko štáty v Európe.
A práve v 2. Čínsko- Japonskej vojne sa udial jeden z najhorších vojnových zločinov, aké sa udiali v histórii ľudstva a je Japonskom ešte aj súčasnosti zľahčovaný a popieraný.
13. decembra japonská armáda dobila vtedajšie hlavné mesto Číny Nanking a začala sa okupácia, známa pod názvom „Nankingský masaker“, alebo aj „Znásilnenie Nankingu“.
Počas siedmych týždňov japonskí vojaci zabíjali civilistov strieľaním, odsekávaním hláv, upaľovaním a pochovávaním zaživa. Počet zavraždených obetí je podľa odhadov okolo 300 000 ľudí a znásilnených 20 -80 000 tisíc žien.
Tretina mesta bola zničená a vypálená.
Krutosť Japoncov vo vojne v Číne a v Tichomorí dokazujú rôzne svedectvá o tom ako zaobchádzali s vojnovými zajatcami, ktorých mučili – vyvíjali nové druhy mučenia, popravovali, skúšali na nich biologické zbrane.
Videla som zopár dokumentárnych filmov o týchto zverstvách už pred pár rokmi a pochopila som, ako veľmi málo viem o tom, čo sa dialo počas 2.sv. vojny na iných kontinentoch. Snažím sa dohľadať si dokumenty o týchto udalostiach, aby som si mohla vytvoriť ucelený obraz toho, čo všetko dokáže vojnové besnenie.
Každá vojna je zlá a prináša utrpenie nevinným ľuďom a je vyvolaná skupinou ľudí, ktorí túžia po moci ovládaním cudzích území a bohatstve a nezáleží im na hodnote ľudského života.
Ani na 2.svetovú vojnu by sme sa nemali pozerať jednostranne. Ak si každý rok pripomíname zničenie Hirošimy a Nagasaki atómovými bombami, mali by sme si pripomenúť aj Nankingský masker.
Nesmieme zatvárať oči pred zlom, ktoré vojny prinášali a prinášajú aj v súčasnosti.
Nesmieme zatvárať oči pred utrpením nevinných a tváriť sa, že nás sa to netýka.
Nesmieme mlčať, keď vo vojnách, ktoré vedú proti nám mocní sveta, zomierajú tí najbezbrannejší, starí ľudia, ženy a najmä deti.
Vojna zúri aj teraz. Aj v blízkosti našej krajiny, na Ukrajine.
Aj my tu na Slovensku, sme obeťami novodobej studenej a hybridnej vojny, ktorá sa môže zmeniť na tú, kde zomierajú nevinní civilisti a zostáva zničená, zdevastovaná krajina.
Nesmieme zabúdať na to, čo je to vojna, pretože aj naša krajina sa môže zmeniť vojnovým besnením na novodobý Nanking a vtedy už bude neskoro…