čo život dal a vzal

Čo môžeš urobiť dnes, môžeš urobiť aj zajtra, aj pozajtra, či o týždeň.
Takto občas s úsmevom reagujeme na príslovie: Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra.
A tak odkladáme dôležité veci, ktoré by sme mali urobiť hneď na neskôr, na neurčito. Odsúvame ich, niekedy úplne na ne zabúdame, až príde čas, keď je na ne neskoro.
Potom nastáva obdobie, keď si začneme vyčítať, prečo sme nedokázali urobiť to, čo sme mali urobiť dávno.
Neuvedomujeme si, že najviac tým škodíme sami sebe.
Ráno pri káve som si čítala články a debaty pod nimi. Vyjadríte názor a hneď sa na vás zosype kritika, lebo nemáte rovnaký politický názor. Iní, stále len bojujú s imaginárnymi nepriateľmi a nedokážu prijať ani kritiku, ale ani iný pohľad na problém.
Ďalší, len čo oči rozlepia, sedia za svojimi počítačmi a jediným ich svetom sa stáva urážanie ľudí, možno už ani inak nevedia žiť.
Tento mikrosvet debát je ukážkou toho, ako to chodí v normálnom svete. Ľudia sú zamračení, nahnevaní jeden na druhého, nedokážu si prísť na meno. Hádky a nenávisť a kto koho najviac urazí a ublíži mu sa stali národným športom Slovákov.
Ľudia sa rozčuľujú nad provokatívnymi výrokmi ľudí, ktorí nás majú za úlohu rozhádať do krvi. Žijú politikou, mediálnymi škandálmi predstaviteľov štátu. Iní sa dojímajú nad slaboduchými seriálmi a reláciami, ktoré od nich mámia peniaze na falošnú charitu.
Zo spoločnosti sa úplne vytráca ľudské teplo, úsmev, úprimná radosť.
Koľkí z vás, ktorí sedíte za počítačmi, alebo pred televízormi, objímete len tak svojich blízkych a poviete im, že ich máte radi a záleží vám na nich?
Koľkí z vás, sa usmejete len tak na okoloidúceho človeka a pozdravíte ho, alebo poprajete pekný deň susedom, či šoférovi v autobuse, alebo predavačke zapriahnutej od rána v práci.
Koľkí z vás, sa poďakujete za bežné veci, alebo vyslovíte milý kompliment, len tak, aby ste tomu druhému urobili krajší deň?
Koľkí z vás, ste dnes povedali slová ľúbim ťa, alebo mám ťa rád?
Toto sú veci, ktoré začínajú byť pre ľudí nepodstatné a najviac ich odkladajú…
Aj tu na debate je tiež veľmi vzácne vidieť prejavy úprimných sympatií. Vyvolať úsmev, alebo urobiť radosť možno úplne niekomu neznámemu.
Všimla som si, že mnohí zabúdajú na jednu veľmi podstatnú vec a to, že život je veľmi nevyspytateľný a môže sa stať, že to čo stále odkladáme, nemusíme urobiť aj z jedného prostého dôvodu, že žiadne zajtra, alebo nabudúce už nikdy nebude.
Preto si myslím, že to, čo môžem urobiť dnes, môžem urobiť hneď teraz a môžem Vám tak všetkým, ktorí čítate nielen moje články napísať, že Vás mám veľmi rada a popriať všetkým pekný a pokojný deň.