čo život dal a vzal

Nikto z nás nevie aký dlhý bude jeho život, koľko mu ostáva času a čo všetko má ešte pred sebou.
Často hľadáme zmysel vlastného bytia a hľadáme odpovede na otázky, ktoré nás zaujímajú, trápia, ženú neustále vpred.
Život nie je jednoduchý, mnohí z nás sa ho snažia prežiť najlepšie ako vedia, iní len prežívajú…
Hneď od narodenia a prvého nádychu začíname budovať prvé putá a vzťahy, aj keď o tom sami ešte nevieme. Učíme sa postaviť sa na vlastné nohy, aby sme sa na ne dokázali postaviť vždy, keď nás život a jeho trápenia a bolesti zrazia na kolená. Učíme sa mať radi všetkých, ktorí nás obklopujú a s ktorými žijeme a stretávame sa. Spoznávame svet, jeho krásu, ale aj špinu. Spoznávame hodnoty života, tie ktoré z nás môžu urobiť dobrých ľudí, ale aj tie, ktoré z nás môžu urobiť morálnych netvorov. Učíme sa žiť…
To, čo po nás ostane a čo dokážeme zanechať po našom odchode na večnosť je len na nás samotných.
Akú stopu zanecháme v srdciach tých, ktorí po nás ostanú?
Keď sme tu a máme pocit, že život máme pred sebou a svet je gombička, často zabúdame na hodnotu života. Zabúdame žiť.
Zaujímajú nás veci, ktoré sú pre skutočný život balastom, ktorý ho len zbytočne ničí a zaplavuje špinou. Nechávame sa pohltiť zbytočnosťami a zabúdame kvôli nim na skutočnú radosť zo života a na to najdôležitejšie, na lásku.
Lásku, ktorú môžeme nezištne dať všetkým tým, ktorých v živote stretávame a spoznávame.
Lásku, ktorá sa skrýva v úplných maličkostiach, ale hlavne v čase, ktorý dokážeme ľuďom venovať. Niekedy stačí pár slov, aby sme dokázali zmierniť trápenie a neistotu. Inokedy stačí úsmev a objatie v pravej chvíli, alebo len počúvať, čo nám hovoria.
Stopa lásky, ktorú zanecháme v srdciach iných je trvalá a nezmazateľná, tak isto ako stopa lásky, ktorú zanechajú v našich srdciach tí, ktorí nás ľúbili a ľúbia.
Láska v akejkoľvek podobe je tým najhodnotnejším čo v živote máme, čo môžeme dostať a čo môžeme dať.