čo život dal a vzal

Prečítala som si cudzincov blog a súhlasím s ním, ľudia sú znechutení a unavení z politických frašiek.
Ale čo by vyriešila úradnícka vláda? Vôbec nič. Dostali by sa do nej znova ľudia napojení na politikov.
V prvom rade si treba uvedomiť, že po vstupe do NATO a EÚ, nie sme suverénny štát, aj keď voľby a predstavitelia štátu, ktorí z nich výjdu uchovávajú toto zdanie. Takže vláda skutočných odborníkov by bola nemožná.
V druhom rade si treba uvedomiť, že politici a vlády sa menia každé štyri roky, ale tí ktorí v skutočnosti riadia ministerstvá sú v týchto pozíciách aj celé desaťročia. Pre nich sme obyčajný plebs.
Nechcem sa donekonečna opakovať, ale prečítajte si našu ústavu, napríklad odstavec o slobode vyjadrovania, to znamená, že naše práva sú legislatívne oklieštené.
Takáto situácia nie len na Slovensku, ale vo všetkých postkomunistických štátoch a vlastne vo všetkých štátoch EÚ. Občania už dávno ťahajú za kratší koniec.
Ilúziu demokracie sa predstavitelia snažia udržiavať neustálym tlakom na občanov pomocou médií, šírením strachu a vytváraním pocitu bezmocnosti.
Hordy utečencov a „teroristické útoky“ psychicky narušených jedincov sú len obyčajnou zbraňou proti obyvateľom EÚ.
Ak by sa malo niečo zmeniť, tak by to bolo možné len v tom prípade ak by zmena nastala vo viacerých krajinách Únie a hlavne tých väčších.
My sme len maličká krajina, aby sme mohli dovoliť robiť nejakú revolúciu a chcieť nastoliť spravodlivosť pre všetkých občanov.
Toto leto sa presúvajú po našich cestách vojenské konvoje, bežne prechádzajú aj cez našu dedinu…
S kým idú bojovať a koho ochraňovať, nemusím písať.
Zo základní v Nemecku to nemajú ďaleko nikde.
Snaha niečo meniť v Európe by sa zmenila na krviprelievanie…