čo život dal a vzal

Ilustračný obrázok: Pixabay

Za prvý a najdôležitejší mocenský prevrat v novodobých dejinách Slovenska by mal považovaný ten, ktorý je označovaný floskulou „Boj za slobodu a demokraciu“. Tento prevrat je dokonca oslavovaný štátnym sviatkom bezočivo ukradnutým študentom, ktorí sa postavili nacistickému vojnovému šialenstvu.

Od uskutočnenia „Zamatového prevratu“ sa odvíja následný mocenský boj v našom štáte.

Príprava „Zamatového prevratu“ bola dlhodobou záležitosťou.

Mnohí si určite spomenú ako potajomky počúvali Hlas Ameriky, alebo Slobodnú Európu a vôbec si neuvedomovali, čo to všetko v skutočnosti znamená. Štedro podporované disidentské hnutie Václava Havla a cielená, dlhodobá mediálna propaganda, priniesli svoje výsledky.

Študenti rovnako ako dnes „nezávisle“ vyšli do ulíc a protestovali proti vtedajšej vláde. Pridali sa k nim občania, ktorí uverili klamstvu o násilnej smrti  „študenta Šmída“ a spoločne si vyprotestovali „zmenu“.

Vládnuca komunistická garnitúra bola prestarnutá a tá mladšia „progresivisticky“ prevzala moc.

Základný prvok prevratu  v podobe protestujúcich študentov bol pri rozpútavaní mocenských nepokojov na Slovensku a aj vo svete použitý nespočetnekrát.

Ďalším zásadným mocenským prevratom na Slovensku bol „bicyklový majdan“ Mikuláša Dzurindu. Na tento prevrat podľa slov Martina Šimečku prispel jeho priateľ a mecenáš politickej filantropie G. Soros dvadsiatimi miliónmi dolárov a pomohol tak poraziť Mečiara. Stalo sa tak po tom, čo vtedajšia ministerka zahraničných vecí Madeleine Albrightová označila Slovensko za „čiernu dieru Európy“.

Ľudia znova uverili klamstvám, tentokrát o dvojnásobných platoch a sladkým rečiam „kresťanských politikov“, no napokon znova prišli vytriezvenie z eufórie. Namiesto sľubovaných dvojnásobných platov prišlo uťahovanie si opaskov a výpredaj strategických podnikov za dumpingové ceny „zahraničným investorom“. Slovensko sa tak stalo plnohodnotnou kolóniou Západu a po tvrdých „ekonomických reformách“ sa stalo členom Európskej únie.

V skutočnosti bol  týmto spôsobom na Slovensku odskúšaný nový model „mocenských prevratov“, ktorý bol neskôr použitý na Ukrajine v roku 2004 a začala tak nová éra tzv. „farebných revolúcií“.

Po roku 2007, keď na Mníchovskej bezpečnostnej konferencii ruský prezident V.V. Putin vo svojom prejave skritizoval politiku USA, najmä za jej zasahovanie do záležitostí iných štátov, čiže vyvolávanie krvavých prevratov, vojenských konfliktov a porušovanie medzinárodného práva, a to najmä na Blízkom východe,  bolo zrejmé, že mal pravdu a začnú najväčšie preteky v zbrojení v histórii súčasného sveta.

Slovensko bolo v tej dobe už tri roky členom NATO, ktorého hranice sa nebezpečne približovali k hraniciam Ruskej federácie. V skutočnosti sa tak náš štát stal nárazníkovou zónou pre možný konflikt Západu s Ruskom.

Medzitým sa na Slovensku po ukončení dvoch Dzurindových vlád dostala k moci prvá Ficova vláda a začala nielen jeho kariéra ako premiéra, ale aj tzv. „Ficova éra“ na Slovensku. Keďže prevzatie moci „proatlantickou“ vládou Ivety Radičovej skončilo jej povalením a následnými predčasnými voľbami, k moci sa tento raz  znova dostal R. Fico a vytvoril vládu jednej strany. V tom období sa však udiali mnohé veci, ktoré mali dopad aj na SR  a tou najdôležitejšou bol krvavý prevrat na Ukrajine. Na Slovensku sa stal prezidentom Andrej Kiska, ktorý bol doslova marketingovým produktom západným mocenských štruktúr a najmä ich novým experimentom s názvom „Ako vyrobiť prezidenta“.

Po voľbách v r. 2016 keď Fico znova vyhral voľby a vytvoril vládnucu koalíciu sa na Slovensku rozpútal ešte silnejší mocenský boj, ktorý vyvrcholil tragickou vraždou novinára Kuciaka a jeho snúbenice. Tento doteraz riadne nevyšetrený zločin, označený I. Matovičom ako „míľnikom“,  bol spúšťacím momentom prevratu voči Ficovej vláde, ktorú napokon vládnuca koalícia  ustála a po výmene premiéra dovládla celé volebné obdobie. Aj keď mocenský prevrat nevyšiel presne podľa zadania a pokynov mocenských mecenášov, predsa priniesol svoje ovocie. Na post hlavy štátu sa dostala takmer neznáma žena, právnička a aktivistka, spoluzakladateľka a podpredsedníčka strany Progresívne Slovensko Zuzana Čaputová. Pani Čaputovú vo voľbách podporil aj spomínaný G. Soros, ktorý sa tým verejne pochválil v známom rozhovore v denníku The Guardian.

Po parlamentných voľbách v roku 2020 sa konečne dostali k moci tí ,“správni“, síce bez Progresívneho Slovenska  a vytvorili „vládu štyroch milionárov“, ktorí doviedli nás štát do stavu „klinickej smrti“. V tom čase sa na občanoch Slovenska vykonávali medicínske a sociálne pokusy a Slovensko sa politikou prezidentky a najmä „ministra vojny“ Naďa stalo štátom, ktorý ohrozoval bezpečnosť celej Európy. V období tvrdých lockdownov, počas ktorých boli ľudia zatvorení vo svojich domovoch ako zvieratá v klietkach, sa po slovenských cestách a železniciach presúvali obrovské konvoje zbraní na Ukrajinu, kvôli plánovanému útoku Kolektívneho západu proti Rusku. Dôkazy, že Západ konflikt dlhodobo plánoval postupne vychádzajú najavo. A práve kvôli tomu bolo nutné, aby sa k moci  na Slovensku tak ako aj v iných štátoch dostali takí ľudia, servilní poskokovia západu,  ktorí nemali problém ohroziť vlastných obyvateľov krvavým vojenským konfliktom. Pretože Slovensko malo podľa mnohých indícií  Ukrajine prevziať štatút vojnového územia proti Rusku, rovnako ako aj iné štáty tzv. „Bukureštskej deviatky“.

Politická aj spoločenská situácia vyústila do predčasných volieb, ktorým predchádzala najšpinavejšia predvolebná kampaň v histórii Slovenska, pretože išlo skutočne o veľa. R. Fico zložil spolu s koaličnými partnermi svoju štvrtú vládu a boj o moc sa začal znova vyostrovať. Po prezidentských voľbách, v ktorých zvíťazil Peter Pellegrini bolo zrejmé, že Slovensko sa nevyhne novému mocenskému prevratu.

Začalo obdobie vyhrážania sa bombovými útokmi na školách, čo vyvolávalo spolu s nenávistnou, mediálnou protificovskou kampaňou nepokoj v štáte, ktorý vyvrcholil atentátom na R. Fica. Nasledovali ďalšie hackerské útoky napríklad na kataster, či Všeobecnú zdravotnú poisťovňu.

Počas posledných týždňov sa náš štát znova zmieta v obrovských nepokojoch, ktoré organizujú mimovládne organizácie priamo napojené na „kyjevský režim“, ktorý je už dnes odsúdený na zánik.

Premiér Fico dňa 21. januára 2025 zabránil krvavému mocenskému prevratu, ktorý bol na Slovensku pripravovaný. A aj keď  mainstreamové médiá a opoziční politici stále tvrdia, že žiadny prevrat sa nechystal, tak dôkazy, ktoré sami rýchlo zverejnili a ktoré označili ako „výtvor umelej inteligencie“, svedčia o inom. Rovnako vychádzajú najavo nové fakty o prepojeniach opozičných priamo na žoldniersku vojenskú jednotku „Gruzínska légia“, ktorá sa zúčastnila prevratu na Ukrajine a v súčasnosti v Gruzínsku. Takisto vychádza najavo to, že mnohé tieto mimovládne organizácie a média, ktoré sa priamo podieľajú na politickej a mocenskej destabilizácii Slovenska boli finančne podporované agentúrou USAID, ktorá poskytovala granty na presadzovanie demokratických princípov, čiže na mocenské prevraty a odstraňovanie nepohodlných politikov a vlád po celom svete a dnes je jej činnosť zastavená.

Preto je potrebné zamyslieť sa nad tým, čo v skutočnosti znamenalo „frajerské gesto nepodania ruky prezidentovi“ študentom s ukrajinskou stuhou na saku, patriacim do preferovanej menšiny, ktorý chodí rečniť na protesty. Rovnako je potrebné zamyslieť sa nad tým, čo znamenala návšteva slovenskej delegácie u prezidenta Zelenského práve vtedy, keď sa na Slovenska udiala ďalšia tragédia a rukou rovnako nadaného študenta zahynuli dve nevinné obete.

Moc má pre mnohých opojnú chuť a mnohí z tých, ktorí sa okolo nej čo len obtrú sú schopní kvôli nej zrádzať seba aj celé národy a štáty.

Ako sa vyvinie situácia na Slovensku a či niekto z tých, ktorí vedome páchali vlastizradu ponesú  plnú zodpovednosť ukáže čas.

Devana

Slnovratovo 13. 2. 2025

Článok bol zverejnený na: Belobog.sk