čo život dal a vzal

Nie je to tak dávno, čo sa na Slovensku prevalil „potravinový škandál“, keď už aj kompetentní museli priznať fakt, že veľkovýrobcovia potravín k nám dovážajú  potravinové výrobky nižšej kvality, ako sa predávali v krajinách Západného sveta. Nadnárodné koncerny to obhajovali tým, že iba plnia špecifiká trhu a požiadavky spotrebiteľov, čo podľa nich znamenalo, že Slovákom potraviny nízkej kvality chutia a sú s nimi spokojní.

Ilustračný obrázok: Gerd Altmann Pixabay

Súčasná „kauza s ukrajinským obilím“ nie je iba ďalším potravinovým škandálom, ako si mnohí myslia, ale odhaľuje celý rad problémov a skutočností, ktoré spolu súvisia.

Odhaľuje „pavučinu moci“, ktorá snaží preniknúť do celého sveta a ovládnuť ho. Táto pavučina sa vytvára veľmi dlho, preto ľudia často nechápu, čo sa okolo nich deje. Nerozumejú udalostiam, pretože sú zámerne zastrašovaní a mediálnym balastom udržiavaní v nevedomosti.

O „pavučine moci“ píše vo svojich knihách F. William Engdahl, americký nezávislý novinár žijúci v Nemecku. V knihe „Falošná demokracia“  opisuje praktiky nastoľovania „Slobody a demokracie“ v mnohých štátoch sveta. Do pasce pavučiny moci sa chytili ako muchy aj všetky bývalé socialistické štáty, z ktorých boli vytvorené druho a treťotriedne kolónie, ktoré boli a sú rovnako „vyspelým západom“ vyciciavané ako bývalé kolónie takzvaného „tretieho sveta“.

Kauza „ukrajinského obilia“ ukázala, že všetky postsocialistické štáty sú pre „vyspelý západ“  krajiny „tretieho sveta“, ktoré je nutné ovládať pomocou servilných politikov a vlád politických bábok a lokajov. Stačí sa pozrieť na udalosti posledných rokov a snahu dostať do vedenia postsocialistických štátov, práve takých ľahko ovládateľných a podlízavých lokajov, ktorí ochotne plnia všetky príkazy a naradenia, ktoré dostávajú a dokonca sú takí „aktívni“, že robia „nadprácu“ , len aby sa zavďačili svojim „páničkom“.  Príkladom je urýchlené podpísanie tzv. „obrannej zmluvy medzi SR a USA“ prezidentkou Čaputovou, ale aj veľkodušné dary povereného ministra obrany Naďa Ukrajine a vystavenie štátu a jeho občanovom hrozbe priameho zapojenia sa do vojnového konfliktu. Nuž ktovie, možno sa takéto konanie nazve po novom „naďpráca“.

To, že kontaminované ukrajinské obilie skončilo na trhoch bývalých postsocialistických krajinách nie je vôbec prekvapujúce, pretože bolo určené pre „krajiny tretieho sveta“. (Pozn.  Možno si mnohí spomenú ako politickí predstavitelia nazývajú SR „krajinou“ a nie štátom.)

Táto kauza odhaľuje skutočný charakter a praktiky, ktoré sa skrývajú za vznešený názov „Filantropia“, čo nie je nič iné ako vytváranie otrockého systému pomocou ovládnutia trhu s potravinami, ktorý úzko súvisí aj s farmaceutickým výskumom a priemyslom. O tomto všetko píše F. W. Engdahl v knihách „Semienko skazy“ a „Pandémia verzus Plándemia“.

Vďaka „kauze ukrajinského obilia“ vychádza na povrch pravda, čo sa skutočne skrýva za „covidovou pandémiou“. To, že Slovensko je „krajinou tretieho sveta“ dokazuje fakt, že sa počas tejto „plándémie“ stalo laboratóriom nadnárodných korporácií, v ktorom boli občania štátu vystavení medicínskym a sociálnym pokusom, pričom tie medicínske pokusy majú na svedomí viac ako dvadsaťtisíc zbytočných úmrtí a množstvo chorých ľudí, ktorým nebola včas poskytnutá zdravotná starostlivosť. Následkom sociálnych pokusov je narastajúca chudoba  a zhoršená životná úroveň občanov, ale najmä zlý psychický stav nielen dospelých a dokonca  aj malých detí a mladých ľudí.

„Covidová pandémia“ bola spúšťačom nielen pandémie strachu a nenávisti, ale najmä pandémie chudoby a pripravovaného hladomoru práve v „krajinách tretieho sveta“. Stačí si pripomenúť vytrvalé ignorovanie problémov poľnohospodárov a potravinárov počas nej, keď vláda SR riešila iba testovanie, očkovanie, represie voči vlastným občanom a hlavne vyzbrojovanie Ukrajiny. Práve počas núdzového stavu cez Slovensko putovali vojenské konvoje a pripravoval sa otvorený konflikt s Ruskom. To nedávno potvrdili aj západní politickí predstavitelia ako A. Merkelová, či F. Hollande.

O statuse „krajiny tretieho sveta“ svedčí aj fakt, že Slovenská republika spolu s ďalšími postsocialistickými štátmi v roku 2015 založili tzv. „Bukurešťskú deviatku“, aby tak v skutočnosti vytvorili frontovú líniu, ktorá bude obetovaná kvôli záujmom kolonizátorov v ich „svätej vojne proti Rusku“.

Kauza „ukrajinského obilia“ spustila množstvo procesov odhaľovania pravdy, nielen o falošnej demokracii, covidovej plándémii, pripravovanom hladomore, ale aj o ekonomickom,  potravinovom a medicínskom otroctve, ktoré sa pripravovalo práve na území Ukrajiny a pomocou pavučiny moci malo ovládnuť celý svet.

U nás, v našom štáte ukázala, kto nám naozaj vládne a aj to, že náš štát vďaka servilnosti politických lokajov a ich „naďpráci“  v prospech cudzích mocností je v takom stave, že ho bude nutné vybudovať úplne od základov.

Ukázala pravý význam pojmu „filantropia“. Pretože pod maskou dobročinnosti sa skrýva teror Mamonu, tyrania a totalita, bezočivé otrokárstvo, nepredstaviteľná chamtivosť, túžba ovládať všetko a všetkých a najmä neľudskosť a bezbrehý parazitizmus nielen na ľuďoch, ale aj celej planéte.

Kauza „ukrajinského obilia“ ukázala, že pre mocenské elity nemajú ľudský život a planéta žiadnu hodnotu, pretože sa rozhodli ničiť ľudstvo aj Zem pomalou a krutou smrťou pomocou dlhodobo tkanej pavučiny moci. A práve do tejto pavučiny moci im niekto hodil pomyselný kameň v podobe pravdy o kontaminovanom ukrajinskom obilí.

Preto je potrebné nepodliehať panike a strachu, ktoré sa snažia informáciami vyvolať médiá aj politici, ale premýšľať o podstate problémov a snažiť sa ich napraviť.

Ak ľudia dokážu  pochopiť čo sa v skutočnosti okolo nich deje, potom dokážu napraviť všetky napáchané škody, zničiť pavučinu  moci a uzdraviť nielen iba seba samých, ale aj celú planétu, aj keď to môže trvať niekoľko generácií a stáročia.

Článok bol pôvodne zverejnený na: Belobog.sk