čo život dal a vzal

„Čas poznania“…

Pre život Človeka dôležitý a nenahraditeľný ako dýchanie a tlkot srdca, bez ktorých sa človek stáva iba bezduchou a mŕtvou schránkou. A aj napriek tomu sa ho ľudia dobrovoľne zriekajú. Prečo? Kvôli čomu, či komu? V prospech, alebo v záujme čoho, koho?

Ilustračný obrázok : Pixabay

„Čas poznania“, je časom vytvárania si prvých pút s najbližšími. Časom prvých detských, nesmelých  a ťarbavých krôčikov, keď dôverujeme rodičom a ich bezpečnému náručiu. Je časom učenia sa  a hľadania seba samých  v neľahkom období dospievania, keď začíname chápať podstatu žitia.

„Čas poznania“  je časom budovania nášho vnútorného sveta a duše. Sú to vedomosti, ktoré získavame celý život a vďaka ktorým môžeme osobne  ľudsky a duchovne rásť, napredovať, ale aj budovať svet a vzťahy okolo seba a vytvárať zdravo fungujúcu spoločnosť.

Žiaľ, ľudstvo a ľudia samotní sa opakovane a dobrovoľne vzdávajú  poznania a čas, ktorý dostali do daru mrhajú na sebadeštrukciu, mravnú, duchovnú a aj fyzickú.

Vyspelosť človeka samotného a aj celej spoločnosti sa už dávno nehodnotí podľa úrovne poznania a ľudskosti.  Mravnosť nahradila morálka, ktorej zásady sa často vytvárajú na objednávku mocenských elít a ktorá napokon spôsobuje úpadok, kolaps a zánik  celých civilizácií.

V súčasnosti sme sa ocitli na pokraji záhuby ľudstva, pretože veľká časť ľudí odmieta „čas poznania” a považuje ho za nepotrebný. Mnoho ľudí skutočné poznanie nahradilo „ilúziou poznania“, majú síce najrôznejšie vedomosti a poznatky, ale nedokážu ich použiť na svoj osobný rast a už vôbec nie na napredovanie spoločnosti. Pretože samotné vedomosti nestačia. Dôležitým je „čas poznania”, ktorý v nás prebúdza „božiu iskru“, ktorú dostávame do daru spolu s darom života a vďaka ktorej dokážeme nielen tvoriť, ale aj rozumieť tomu, čo sa okolo nás deje.

Tým, že sa mnohí vzdávajú „času poznania“ v prospech „Mamonu a Zisku za každú cenu“,  odmietajú stať sa Ľuďmi. Preto sú často iba prázdnymi a bezduchými schránkami, síce na prvý pohľad krásnymi, tak ako aj ich život v „ilúzii blahobytu“.

„Čas poznania“ je veľmi vzácny, pretože dáva zmysel a význam nášmu bytiu. Preto je taká veľká snaha mocenských elít zabrániť ľuďom ľudsky, mravne a duchovne napredovať. Človek, ktorému chýba zmysel života je ľahko ovládateľný a manipulovateľný až do takej miery, že sa stáva poslušným otrokom, ktorý bez premýšľania dokáže splniť, akýkoľvek rozkaz, či príkaz. Stáva sa poslušnou bábkou, bez vlastnej vôle, ktorá sa dokáže sama zrieknuť „času poznania“ a oberá sa o skutočný život a slobodu. Ale otroctvo v zlatej prepychovej klietke bude vždy len otroctvom, rovnako ako otroctvo nevedomosti, mravnej biedy, či nepredstaviteľnej chudoby.

Hovorí sa, že čas dokáže vyliečiť všetko. Utrpenie a bolesť, ktoré prináša mentálne otroctvo, kvôli ktorému sa ľudstvo ocitlo na pokraji zániku, dokáže takisto vyliečiť čas, „čas poznania“, ktorý má každý  z nás v sebe. Stačí iba málo. Prijať tento „čas poznania“, využiť každý jeho vzácny okamih, pochopiť význam a hodnotu vlastného života, prevziať zaň zodpovednosť a stať sa Človekom.

Devana

Slnovratovo 17. apríl 2023

Článok bol pôvodne zverejnený na: Belobog. sk