čo život dal a vzal

Nie, žiadna vojna nie je športový zápas, aj keď médiá v posledných desaťročiach o vojnách vo svete často  informujú  práve takýmto spôsobom. Konflikt na Ukrajine nazvali vojnou a vyjadrujú sa o nej ako megašportovom zápase storočia. Majú tému o ktorej môžu donekonečna písať. Rozdelili čitateľov a divákov na fanúšikov a začali  robiť propagandu „jednému, či druhému družstvu“.

Záplava kontroverzných a často zavádzajúcich  informácií a prehnaná podpora jednej strany spôsobila, že ľudia konflikt na Ukrajine úplne podcenili. Tak ako celé roky vďaka mediálnej propagande podceňovali osemročnú prípravu na tento „zápas“. Mnohí sa dokonca tešili z toho čo príde. Európa solidárne vytiahla ukrajinské vlajky a maistream bojuje na svojich informačných pozíciách. Žiaľ to isté sa deje v alternatívnych médiách, kde fanúšikovia vytiahli ruské vlajky a rozpútal sa divoký boj.  Fanúšikovia oboch strán ukazovali a ukazujú silné ramená na soc. sieťach. A popritom všetkom ani netušia o čo v tomto konflikte skutočne ide. Tak ako to netušia mnohí Európania kŕmení protiruskou propagandou, tak to netušia ani samotní Ukrajinci.

Ilustračný obrázok: Pixabay

Mnohí, zdravo premýšľajúci ľudia, ktorí sa venujú histórii a geopolitike vedia, že tento konflikt je pokračovaním toho, čo sa začalo diať pred viac ako storočím, keď  európske  mocnosti hľadali nové územia, ktoré by mohli drancovať. Cárske Rusko, ktorému vtedy vládol cár Mikuláš II. a množstvo bohatých oligarchov a šľachty, malo padnúť za obeť nenásytností vtedajšej mocenskej elity. VOSR a následný nástup boľševikov pod vedením J. V. Stalina tento útok na čas odvrátili. Zo zbedačenej feudálnej krajiny sa za pár desaťročí stal prosperujúci štát, ktorý vo všetkom konkuroval západným mocnostiam. Tento hospodársky úspech a snaha boľševizmu o presadenie sociálne spravodlivej spoločnosti,  boli inšpiráciou pre mnohých kapitalizmom vykorisťovaných  ľudí v Európe. A práve túžba po novej  spravodlivej spoločnosti  bola príčinou vzniku nacizmu a fašizmu. Chamtivosť mocenských elít využila povojnovú  situáciu v Nemecku. To, kto všetko podporoval Hitlera, ktorý bol elitami vybraný na konanie špinavej práce,  je aj napriek snahe prekrútiť dejiny známe. Koľko ľudských životov stál tento vojnový konflikt vieme. Čo je už však menej známe je skutočnosť, akým spôsobom boli presúvaní nacistickí vedci a pohlavári do USA a rôznych štátov južnej Ameriky. A už len málokto sa zaujíma o to, ako prebiehala obnova západoeurópskych štátov  a kto  napríklad zakladal EHS, priameho predchodcu EÚ.

Takmer štyri desaťročia budovania socializmu v krajinách východného bloku, ktoré po Druhej svetovej vojne pripadli pod mocenský vplyv ZSSR, bol poznačené neutíchajúcou Studenou vojnou, ktorá prebiehala mnohými spôsobmi a skončila rozpadom socialistického bloku, ale aj samotného Sovietského  zväzu. Postsocialistické štáty sa stali novými kolóniami európskych mocností, ktoré im darovali všetok svoj majetok ako na zlatom podnose. Pád a rozdelenie Sovietského zväzu však ukázalo aj tú skutočnosť, že  samotná Európa je kolóniou USA, ktoré sa stali „svetovým policajtom“ a ktoré si  začali svoju hegemóniu vo svete upevňovať tvrdou vojenskou cestou za použitia NATO a európskych štátov. Nastalo tridsaťročie neustálych vojenských konfliktov, farebných revolúcií, mocenských prevratov po celom svete. Cieľom bolo získať čo najviac územia s prírodnými zdrojmi, ktoré USA, ale aj Západnej Európe začali chýbať. Rozbitie socialistického bloku, oddialilo na pár rokov hroziacu finančnú krízu, ktorá prepuklanapokon v roku 2008. Nasledovalo desaťročie nového vojnového drancovania, ale ani to neoddialilo ďalšiu hrozbu krízy a najmä snahy USA a EÚ dostať sa ku prírodnému bohatstvu Ruska.  A pretože mocenské elity vždy pracujú dlhodobo, pracovala tvrdá protiruská propaganda v Európe a najbližších susedoch Ruska na plné obrátky celé desaťročia. USA sa netaja  obrovskou finančnou podporou  nacionalizmu  na Ukrajine,  ktorého korene sa datujú do odobia Druhej svetovej vojny a jeho prívrženci páchali  také zločiny proti ľudskosti, z ktorých boli šokovaní aj samotní nacistickí pohlavári.

Osem rokov prebiehajúci konflikt na Ukrajine, ktorý Európa podporovala  a nemala snahu na jeho ukončenie vyústil pred pár mesiacmi do „Špeciálnej operácie“, ktorú Rusko začalo na „separatistických územiach“ Ukrajiny.

Málokto si však dáva do súvislosti plandémiu Covidu-19 s prebiehajúcou špeciálnou operáciou. Počas tejto pandémie a tvrdých opatrení voči občanom, boli na východ Ukrajiny na hranice s Doneckom a Luhanskom  prevážané obrovské množstvá zbraní a vojenskej techniky. Ľudia zaslepení covidovou kampaňou, strachom  a beznádejou, nevenovali pozornosť tomu čo sa deje. A tým malo byť vojenské napadnutie týchto „separatistických štátov“ a následné napadnutia Ruska. V polovici februára som napísala článok s názvom „Potrebuje Rusko vojnu s Ukrajinou?“, v ktorom som uviedla ako zdroj zistenia bulharskej novinárky Dilyany Gaytandzhievy, ktorá písala o prítomnosti biolaboratórií  na Ukrajine, ale aj v Gruzínsku, blízko hraníc s Ruskom, v ktorých americkí vojenskí biológovia testovali na miestnych vojakoch smrtiace vírusy.

Žiaľ, ľudia podľahli tlaku politikov a mediálnej propagande, ktorá o tomto konflikte informuje ako športovom zápase a nevšímajú si závažné skutočnosti. A tými sú, že toto nie je vojna medzi Ukrajinou a Ruskom, ale je to v skutočnosti vojna o záchranu ľudstva a planéty. Len málokto si vie predstaviť následky úniku nebezpečných patogénov z biolaboratórií, alebo hrozbu použitia jadrových zbraní.

Celé mesiace je zrejmé, že svetové mocenské elity si na špinavú prácu vybrali tak ako to bolo pred Druhou svetovou vojnou figúrku v podobe prezidenta Zelenského. Takisto si vybrali aj predstaviteľov lokajských vlád v EÚ, ktoré potom podobným spôsobom  ako v minulosti, bez mihnutia oka predhodia rozzúrenému davu, pokiaľ nesplnia zadané úlohy.

A tými úlohami sú totálna vojna s Ruskom a ovládnutie zdrojov, Great Reset a digitálny fašizmus, ktorý sa stane otroctvom s nedoziernými následkami pre ľudstvo. Preto je nutné, aby ľudia pochopili, čo sa v skutočnosti okolo nich deje. Tým, že vznikajú rôzne protesty v Európe a množstvo štátov sa obrátilo proti snahám mocenských elít, je zrejmé že situácia sa nevyvíja podľa predstáv týchto elít.

Čo to znamená pre Slovensko a iné postsocialistické štáty?

Nedávne úmrtie kráľovnej Alžbety II. ukázalo, že naše politické elity a rôzne osobnosti sa správajú ako predstavitelia britskej kolónie  a nie zvrchovaného štátu. V skutočnosti tou kolóniou Slovensko je. Žiaľ, vyrabovanou a pomaly bezcennou. Preto sa súčasná vláda správa podľa príslovia: „Rabuje ako po mŕvom.“  A riadi sa politikou spálenej zeme. Pre „bohatý a vyspelý Západ“, sme sa v skutočnosti stali už len príťažou, ktorej je potrebné sa zbaviť a aj to je jeden z cieľov tohto konfliktu. Preto sú v súčasnej situácii rôzne protesty voči vláde a jej politike zbytočné.

Článok bol  zverejnený na: Belobog.sk