čo život dal a vzal

Ak chceme porozumieť   skutočnému významu súčasného  spoločensko-politického diania, musíme pochopiť  podstatu systémov  riadenia spoločnosti.

Mnohým sa zdá, že procesy prebiehajú veľmi rýchlo.  Nedávno sme počúvali o „uhlíkovej stope“, ktorú zanechávame a boli sme vyzývaní k šetreniu planéty a zdrojov. Pár mesiacov na to, celý svet postihla „pandémia Covidu-19“ a odrazu  nikomu z ekologických aktivistov neprekážali haldy odpadu v podobe ochranných pomôcok – rúšok, respirátorov, ale aj biologického odpadu. Ľudia si nestihli vydýchnuť od „covidového šialenstva“ a denne sú masírovaní vojnovou  mediálnou propagandou. Mnohí sú unavení, znechutení, majú strach z budúcnosti a stále čakajú, že príde niekto, kto ich zachráni. Iní sa pýtajú, ako je možné, že vládnu takí ľudia akí vládnu, prečo robia to čo robia?

Ilustračný obrázok: Vydavateľstvo TORDEN

Pred pár týždňami som sa začítala do zaujímavej knihy s názvom „Sad“ roste sám?.. autorov pracovného kolektívu VP, ktorá bola napísaná v roku 2009. A aj keď od jej napísania ubehlo už viac ako desať rokov, vysvetľuje súčasné  dianie.

Autori podrobným spôsobom vysvetľujú a ozrejmujú množstvo dejinných, ale aj súčasných faktorov, ktoré ovplyvňovali a doteraz ovplyvňujú mocenské a spoločenské dianie súčasnej civilizácie a to najmä „Západnej civilizácie“, ktorá  sa  považuje  za najvyspelejšiu  – „elitnú“ civilizáciu vo svete  a uzurpuje si  právo presadzovať svoje hodnoty všade tam, kde jej to vyhovuje. Toto nadradené správanie sa „Západnej civilizácie“ je dôsledkom jej samotnej podstaty a to, že je to „davo-elitárske“ zriadenie založené na koncepcii „biblického projektu“.

Spoločnosť a dianie v nej  sú podľa tejto koncepcie prirovnávané k sadu, cit: „Sad roste sám, sadař se o nej pouze stará – pleje ho, sází nové stromy, roubuje je, zaléva, hnojí a pod.“

Týmito „sadármi – záhradníkmi“ sú myslené „elity“, ktoré vládnu v spoločnosti a od kvality ich intelektu, vzdelania a hodnôt, ktorými sa riadia, závisí celkový stav davo-elitárskej  spoločnosti.  Vládnucou „elitou“ sa na západe a to najmä v USA, ktoré vznikli ako dielo „nového reštartu biblického projektu“,  stávajú ľudia, ktorí prešli dôslednou výchovou a vzdelávaním.   Prísna mocenská  a klanová hierarchia, dovolí občas stať sa členom vládnucej elity aj človeku „z ľudu“, ktorý splnil určité prísne kritéria. Takýmto spôsobom sú postupne vychovávané nové generácie „sadárov – záhradníkov“, ktorí sa „starajú o sad“. Úplne iným spôsobom sa dostávajú k moci „vládnuce elity“ v Európe. Autori ako príklad uvádzajú „rossionské  vládnuce elity“  tej doby, ale tie sa vôbec ničím nelíšili a mnohé  sa nelíšia ani v súčasnosti od „vládnucich elít“ nielen  na Slovensku, ale v celej EÚ. Väčšina z týchto „elít“ sa dostala k moci len vďaka konexiám svojich vplyvných príbuzných, alebo si svoju moc doslova kúpili. Napriek tomu, že nespĺňajú odborné, profesijné a morálne predpoklady, stali sa „vládnucimi elitami“  a vládnu  za pomoci  iných samozvaných umeleckých  a mediálnych elít. Jednou z príčin toho stavu je zámerná degradácia vzdelávacieho systému, ktorý síce chrlí množstvo „formálne vzdelaných ľudí“,  ale bez dôležitého všeobecného prehľadu.  Vedomosti z rôznych odborov, ktoré sú často úzko špecializované, v mnohých prípadoch  nie sú použiteľné ako pre praktický život, tak  ani na riadenie spoločnosti.  Preto máme napríklad v súčasnej vláde množstvo „plagiátorov“ s formálnym vzdelaním, ale bez akýchkoľvek schopností a daností riadiť a viesť štát a to je príčinou všeobecného úpadku nielen slovenskej, ale  celej západoeurópskej spoločnosti.

Ako tie „sady“ v skutočnosti vyzerajú?

Na začiatku treba ozrejmiť, že žiadny „sad nerastie sám, aj keď sa oň záhradník stará“. V prvom rade záleží na kvalite „stromov“, ktoré v ňom rastú. A kvalita stromov závisí nielen od samotnej starostlivosti o sad, ale najmä od prvotnej starostlivosti o mladé stromčeky, ktoré sa pestujú v tzv. „škôlkach“. Pretože ak si do sadu zasadíme plané, neduživé a choré mladé jedince, tak sad nebude nikdy prinášať takú úrodu, akú by mal prinášať.  Veľmi dôležité pre správne fungovanie  sadu, sú  aj rastliny a živočíchy, ktoré v sade rastú  a žijú v symbióze spolu so stromami.

V tejto súvislosti som si spomenula na rozhovor  s mladým biológom, ktorý bol odvysielaný  pred rokmi v českej televízii. Tento mladý muž mal možnosť navštíviť sady, ktoré v tej dobe vlastnila firma Monsanto. Rozprával o tom, aké sú tie sady dokonalé a aké krásne, ukážkové ovocie rodia, ale… Zároveň dodal, že tie sady, napriek tomu, ako dokonale  vyzerajú, sú v skutočnosti mŕtve. Nebolo v nich to, čo robí sad sadom.  Bolo v nich ohlušujúce ticho. Nebolo počuť žiaden bzukot hmyzu a ani spev vtákov. Okrem stromov a trávy pod nimi, tam nebol žiadny iný život.

„Sadárov – záhradníkov“ zaujímali iba výnosy ovocia, ktoré stromy dávali. Boli hnojené obrovským množstvom umelých hnojív a ošetrované agresívnymi  pesticídmi  a insekticídmi.  A k takému sadu, by som prirovnala „vyspelú západnú spoločnosť“, o ktorú sa starajú špeciálne vzdelaní a vyškolení „sadári – záhradníci“. Navonok sa táto spoločnosť tvári ako dokonalá, ale tí ktorí ju riadia,  ju iba umelo udržiavajú. Všetko to, čo im v tejto spoločnosti  prekáža likvidujú a ľudí, ktorí sú ako tie stromy v sade, využívajú  iba na vlastné obohatenie sa a zisk.

Ako vyzerá sad, v ktorom žijeme my samotní? Nuž nie je to dokonale vyzerajúci sad, ktorý rodí navonok bezchybné, prvotriedne  ovocie, ale  v skutočnosti umelé, bez chuti, vône a výživových hodnôt.  A nie je to ani zdravý sad, ktorý rodí  kvalitné a chutné ovocie.  Je to divoký sad, ktorý „sadári“ nechali spustnúť a o ktorý sa nestarajú.  Pretože našich „sadárov – záhradníkov“, okrem zisku, ktorý  ešte môžu vyťažiť zo spustnutého sadu, nič iné nezaujíma.

A ako končí taký sad?

Ak ho budú „sadári“ len drancovať,  tak sad zahynie.  Ak sa oň začnú starať tak, že sa z neho stane „mŕtvy sad“, tak zahynie tiež. Ale ak začnú v sade hospodáriť  „sadári-záhradníci“, ktorí budú spolu so sadom žiť a nie z  neho  iba žiť, tak dokážu aj zanedbaný sad, plný prerastených stromov, bodľačia a škodcov postupne ozdravovať. Až napokon sad znova začne prekvitať, rásť a prinášať úrodu. „Divoký sad“, bol založený v dobe, keď „sadári – záhradníci“  neboli iba privilegovanou vrstvou, ktorá sa  o sad síce stará, ale iba kvôli tomu, aby z neho mohla čo najviac vyťažiť.  Boli to záhradníci, ktorí mali snahu, aby  sad  prosperoval a   slúžil  všetkým jeho obyvateľom. Žiaľ, skupine záhradníkov sa zapáčila úloha privilegovanej vrstvy, ktorá môže zo sadu žiť.  Chcú len zbierať úrodu a kvôli nenásytnosti a lenivosti nechali sad spustnúť a vo veľkej miere rozkradnúť . Nezaujímal ich  a doteraz nezaujíma „budúcnosť vlastného sadu“.

Táto situácia  je spôsobená obrovskou a neriešiteľnou krízou kapitalizmu a úplným zlyhaním pseudosocializmu. Snaha prekonať  vzniknutú situáciu spoločným zbližovaním a prelínaním sa týchto systémov, spôsobila   ešte väčší  politický a ekonomický  rozvrat  a vyvrcholila vojnou vo všetkých jej podobách.

Chamtivosť oboch skupín „sadárov“ a ich túžba vlastniť viac a viac je spojená s obrovským rozmachom technológií, ktoré sa v súčasnosti vyvíjajú  v čoraz kratších časových intervaloch. To, čo malo v prvom rade slúžiť na úplné ovládnutie sadu, sa im postupne začalo vymykať z rúk a „sad – spoločnosť“ sa už nedá tak ovládať vedomosťami ako to bolo pred  storočím.  Uvediem iba malý príklad.

Telefóny.  Mnohí z nás si ešte pamätajú  staré čierne telefóny, kde sa telefónne  číslo manuálne vytáčalo. Neskôr to boli modernejšie typy telefónov s tlačidlami. Kým pred storočím  telefón používala privilegovaná vrstva, po druhej svetovej vojne sa jeho používanie rozšírilo aj do domácností, až kým sa nestal bežným prostriedkom komunikácie. Počas posledných desaťročí nastal veľmi rýchly  vývoj mobilných telefónov a staré telefóny vystriedali najmodernejšie typy mobilov,  s ktorých obsluhou  nemajú problém úplne malé deti, kým staršej generácii ich ovládanie spôsobuje často hlavybôľ.

A práve táto situácia, v ktorej sa ľudstvo ocitlo, keď mnoho ľudí tým, že sa začali  prispôsobovať tlaku doby a získavať aj iné vedomosti a zručnosti, ktoré presahujú vedomosti a zručnosti elít, sa pre vládnuce elity stala neprijateľnou. Najmä po tom, keď ľudia čoraz viac zisťujú, že je možný aj iný spôsob života, bez nadvlády elít, ktoré rozhodujú o bytí či nebytí človeka.

S týmto všetkým súvisí súčasná situácia. A aj keď autori poslednú časť štvrtej kapitoly nazvali „odbočením od témy“, práve tá  vysvetľuje terajší stav spoločnosti. A to, že sa „sadári – záhradníci“ rozhodli  súčasný sad zlikvidovať  a  akýmkoľvek spôsobom  zrealizovať „Veľký reset“ biblického projektu.  Aby bolo ľudstvo znova dobre ovládateľné, chcú ho modernými spôsobmi a sofistikovanými postupmi  vrátiť  vo vývoji minimálne sto a viac rokov dozadu. Tento návrat späť  sa týka nielen vedomostí, či technológií, ale ide hlavne o zníženie počtu obyvateľov planéty.

Žiaľ, mnohé tieto egocentrické „elity“,  sú úplne odtrhnuté nielen od reality, ale najmä duchovnej podstaty života.   A keďže  si život nevážia, tak  si vôbec neuvedomujú nebezpečenstvo svojich plánov. Pretože svojím konaním neohrozujú iba ľudstvo, ale celú planétu.

Znalosti, ktoré prináša kniha „Sad“ roste sám?.. sú nielen informáciami, ktoré vysvetľujú súčasné dianie, ale najmä návodom na záchranu a obnovu spoločnosti.

„Sad“ roste sám?..

Autor: Pracovný kolektív VP

Preklad: Autorský kolektív Leva-net

Knihu vydalo vydavateľstvo KSBPRESS.CZ,

Distribúcia: Vydavateľstvo TORDEN

Recenzia bola zverejnená na: torden.sk a  belobog.sk