čo život dal a vzal

Dnes doobeda som si znova nazbierala bylinky, ktoré mi rastú na záhrade.

Šalviu, tymián, dobromyseľ, ktoré pestujem  a rebríček, ktorého biele kvietky krášlia sad aj zeleninovú záhradu…

Ilustračný obrázok: Pixabay

Vždy  vo chvíľach , keď takto trávim čas sama so sebou premýšľam o tom, čo všetko človek v živote stráca. Najviac  všetci strácame čas, ktorý tu máme. Strácame chvíle, ktoré by sme mohli prežiť úplne inak, dávame  priestor nepodstatným veciam, pachtíme sa za tým, čo nepotrebujeme a odrazu príde okamih precitnutia, keď pochopíme, že veľa z toho  všetkého nepotrebujeme a nedalo nám nič.  Pochopíme, že sme stratili to najvzácnejšie, stratili sme vzácny  kúsok vlastného života, ktorý sa už nikdy nevráti. Stratili sme kúsok seba samých…

Dnes som myslela na to, koľko vzácnych chvíľ  svojho času ľudia míňajú, keď dávajú priestor médiám, ktoré ich kŕmia mediálnym odpadom, zastrašujú, manipulujú. Koľko vzácneho času ľudia míňajú, keď dávajú priestor politikárčeniu  politikov, ktorí ich v skutočnosti takýmto spôsobom  ovládajú a riadia vo svoj prospech.

Žiaľ, čas stratených chvíľ sa už nikdy nevráti. Ani jedna jeho sekunda sa nedá vrátiť a zmeniť.

A čo môžeme  urobiť my samotní?

Možno stačí úplne málo. Stačí pochopiť vzácnosť času, ktorý tu máme a pochopiť, o čo všetko  dobrovoľne oberáme sami seba, alebo nás oberajú tí, ktorým záleží na tom, aby sme o ten čas prichádzali.  Stačí sa pozrieť okolo seba a vidieť všetko to vzácne  čo nás obklopuje a čo už dávno považujeme za niečo samozrejmé. Pretože sme dostali darom toľko cenných darov, ktorých hodnotu pochopíme, až keď stratíme.

Možno sú takým darom pre niekoho, tak ako aj pre mňa, obyčajné bylinky, ktoré niekto považuje za nepotrebnú burinu. Bylinky, ktoré dokážu vrátiť nielen zdravie, ale aj dať človeku chvíle radosti a pokoja pri ich zbieraní. A takéto, možno drobné a všedné  okamihy života, nikdy nebudú časom stratených chvíľ…