čo život dal a vzal

Pár dní  slovenské médiá a soc. siete žijú úspechom trojice mladých hokejistov.

Áno, sú to  bezpochyby šikovní mladí muži, ktorí sú v tom, čo robia výborní. A mnohí naši  hokejoví fanúšikovia sú na nich veľmi pyšní. Veď pochádzajú zo Slovenska.

Mne však celé to hokejové divadlo pre masy pripomenulo scény z filmu „Gladiátor“. A to najmä tú, kde sa obchodovalo s gladiátormi. Aj tí slúžili ako zdroj zábavy pre plebs, ktorý sa chodil dívať na ich súboje do arén tak, ako sa chodia pozerať dnešní fanúšikovia na zápasy svojich obľúbených športových klubov, ale aj  priamo športovcov. A rovnako ako kedysi boli gladiátori miláčikmi publika, tak sú súčasní vrcholoví športovci miláčikmi toho svojho.

Ilustračný obrázok: Pixabay

Žiaľ, sláva „novodobých gladiátorov“ býva vrtkavá a nie je dlhá. Kým sú na vrchole svojej kariéry, tak sa na nich mnohí  priživujú. Ich majitelia, sponzori, politici  a najmä médiá, ktoré z nich vyrábajú bulvárne celebrity. A ľudia ich milujú, ale iba  dovtedy kým neprídu iní, šikovnejší schopnejší…

Pred pár rokmi som napísala článok s názvom „Je ešte futbal futbalom a šport športom?“ ku ktorého napísaniu ma inšpiroval futbalový zápas medzi Maďarskom a Slovenskom.  V debate pod článkom zazneli mnohé názory v tom duchu, že šport je náhradou za vojnové ťaženia, či samotnú vojnu.

Nuž áno, veď mnohí fanúšikovia  sa v hľadisku správajú ako na bojisku a takisto aj v hokeji sme si zvykli na agresívne správania samotných hráčov, ktorí sa na ľade často mlátia hlava-nehlava.  A kvôli čomu? Kvôli potešeniu z hry a z dobrého výsledku, alebo pre potešenie divákov?

V článku som sa zamýšľala nad tým, že „vrcholový šport“ sa  okrem toho, že je výnosným biznisom zneužíva na politické ciele a slúži ako druh hybridnej vojny proti nepohodlným štátom.

Má takýto šport ešte niečo spoločné so „športom“, ktorý poznáme ako radosť z pohybu, hry, zdravého súperenia?

Nie, nemá absolútne nič spoločné. Pretože vrcholoví športovci sa stali naozaj tými „novodobými gladiátormi“, ktorí sú už iba dobre zaplateným a dobre plateným tovarom. A vrcholové súťaže sa stali tými pomyselnými arénami, kde športovci bojujú o svoje vlastné prežitie, pre pobavenie publika. Je to možno aj tým, že mnohé športy vznikli, ako náhrada bojových aktivít.

A práve takáto súčasná  prezentácia „športu“ v podobe vysokých zárobkov a mediálnej slávy deformuje pohľad mladých talentovaných ľudí na podstatu športu.

Preto je načase začať  pomenovávať veci a skutočnosti pravým menom. Pretože radosť z pohybu, prekonania seba samého, ale aj radosť so spoločnej hry a spolupráce, či zlepšenia kondície a zdravia  a rešpektovania daných pravidiel, nemá nič spoločné so súčasným športovým biznisom.

V skutočnosti je športový biznis „hrami“ pre plebs,  tak ako to bolo kedysi v Rímskej ríši. „Hrami“, bez pravidiel, bez morálky, ktoré zneužívajú vládnuce elity na odpútanie pozornosti od veľmi vážnych problémov. V súčasnosti aj takého problému, že kvôli ich nemorálnosti padá celý ich  systém a vedome pripravujú plebs o „chlieb“.

Budú však ľuďom, keď nebudú mať z čoho žiť,  stačiť iba tie „hry“, ktoré sa na nich spolu s tými „športovými“ valia zo všetkých strán?

Alebo začnú premýšľať, kde sa stala chyba?

Prečo napríklad mnohé talentované deti nemajú možnosť rozvíjať svoje schopnosti?

Prečo  boli  ľudia  zatvorení počas covidovej pandémie dva roky ako zvieratá v klietkach a nemali možnosť  napríklad aj  športovať kvôli vlastnému potešeniu?

Prečo je možné, že je „šport“, takým obrovským a výnosným biznisom, kde jednotlivci zarábajú nehorázne sumy?

Prečo sa stal „šport“  jedným z druhov hybridnej vojny,  politikárčenia a mocenského vydierania?

Prečo  sa toto všetko deje?

Áno, na Slovensku máme veľmi šikovných  a talentovaných mladých ľudí v mnohých oboroch. Len škoda, že sa na nich kvôli „chlebu a hrám“ úplne zabúda a nie sú spoločnosťou ocenení a docenení.

A to je tiež jedna z príčin pádu súčasnej systému a civilizácie.

Článok bol zverejnený na: belobog.sk