čo život dal a vzal

Pred malou chvíľkou som pri zdobení medovníčkov pozerala jednu z mojich obľúbených rozprávok „Tajemství staré bambitky“. A znova premýšľam, koľko pravdy o skutočnom svete  je v rozprávkach. Táto rozprávka je o tomto našom súčasnom svete.

Ilustračný obrázok: Pixabay

Áno, je jednoduché podpísať zdrap papiera a nechať sa seba vládnuť niekoho, ako sú rozprávkoví Ferenc a Lorenc, ktorí pomocou stráží a vojakov  bezočivo okrádajú poddaných a aj  kráľovstvo a „hamounia“,  ako zmyslov zbavení pri pohľade na zlatky. Vymýšľajú rôzne dane, len aby mohli ľudí ešte viac zdierať o peniaze a majetok. S vojakmi za chrbtom chudobine vysvetľujú, že je to pre ich dobro. A nešťastní ľudia nevedia, ako si majú pomôcť.

Nuž ako to v rozprávkach býva, sú tam aj kladní hrdinovia. V tomto prípade trochu ťuťmácky princ, múdry kuchár, statočný hrnčiar – zlodej Karaba, ktorý bohatým bral a chudobným dával a hlavne  jeho  odvážna dcéra, ktorá sa nebojí obliecť si zbojnícky odev a prepadnúť „zlodejskú  sebranku -vládu“, napriek tomu, že majú najnovší vynález na vyberanie daní.  Zoberie im peniaze o ktoré ozbíjali poddaných a vráti ich chudákom, ktorí už nemajú z čoho žiť. To však chamtivcov nezastaví a tí vymyslia novú „daň z dýchania“ a posilnia stráže aj vojakov. A dievčina, ktorá im chce znova zobrať peniaze o ktoré ožobráčili chudákov vie, že sama sa im nedokáže postaviť.

Tak ako to v rozprávkach býva, sú plné rôznych ponaučení.

Napríklad: „Kto čím zachádza,  tým  aj schádza“, alebo „ Jeden človek sám nezmôže proti mocným nič“. Sú to slová, ktoré sú aktuálne aj v tejto dobe.

Jedna z pravdivých myšlienok bola tá, keď sa jeden z radcov sťažoval pri krádeži kráľovského pokladu,  že tie kovové peniaze sú veľmi ťažké a že by bolo dobré, keby boli z niečoho ľahšieho, napríklad z papiera. Druhý radca mu na to odpovedal, že potom by sa ale  kradlo vo veľkom.

Áno, aj teraz občania v naivnej viere prenechávajú vládu nad štátom a vlastnými životmi chamtivcom, ktorým ide len o vlastné plné truhlice peňazí – kontá v bankách. A pretože máme hlavne tie papierové peniaze, tak sa kradne, pardon  vládne, skutočne vo veľkom štýle. Miznú dokonca miliardy a ľudia za zaujímajú iba o covid a očkovanie a lockdowny, nakupovanie a senzácie…

A naši Lorencovia a Ferencovia zaslepení peniazmi,  ponúkajú poddaným 500 eurový bakšiš za očkovanie, ktorý vraj môžu streliť na čiernom trhu za 400 eur. Veru, výroky hodné „vlády“…

Ja však stále verím, že aj v tejto dobe  majú rozprávky veľký význam a ľudia sa z nich dokážu poučiť.  A nájdu sa  aj nejakí tí kladní hrdinovia, ktorí  sú schopní poučiť sa z múdrosti predkov. Dokážu zhabať „vláde“, nahamounené peniaze a spravodlivo odsúdiť na doživotné verejnoprospešné práce tých, ktorí bezočivo zdierali poddaných, vlastne občanov a štát.

Už len nájsť tých pár statočných a spravodlivých a dúfať, že nám nezakážu  aj rozprávky….