čo život dal a vzal

Keď som stála spolu s masou ľudí vo štvrtok 9. septembra pri pamätníku SNP v Banskej Bystrici, v jeden okamih som si spomenula na to, ako som kedysi človeka a národ prirovnala k stromu.

Strom so zdravými koreňmi, je stromom zdravým, plným života, ale keď vytrhnú strom aj s koreňmi a snažia sa ho presadiť do nového prostredia stáva sa, že takýto drastický zákrok neprežije, alebo len živorí.
Ak stromu pretnú korene, zničia jeho silu, strom hynie. Z jeho dreva možno vyrobia niečo pekné, zaujímavé a užitočné, ale už to bude len mŕtve drevo.
V horšom prípade z neho môžu vyrobiť toaletný papier, alebo ho spáliť pri výrobe tepla, a tak zanikne úplne.
To isté sa stáva nielen človeku,  ak stratí svoje korene, ale aj celým národom.
Keď zoberiete človeku jeho rodinu a vlasť stáva sa osamelým vyhnancom a tulákom. Je zraniteľným a stáva sa ľahkou korisťou ľudských predátorov.
Keď zoberiete národu jeho korene- kultúru a tradície, jazyk, územie, zničíte a prekrútite jeho históriu tiež hynie…

Je to oveľa horšia smrť, ako tá fyzická. Je to smrť otroctva a poddanstva.

Ilustračné foto: Pixabay

Celé roky sa v našom malom štáte dejú veci, ktoré majú za následok rozklad rodín. Otcovia rodín, ale v súčasnosti už  aj matky, len preto, aby uživili svoje rodiny sú desaťročia nútení pracovať v zahraničí. Pôvod a zmysel  rodiny stráca svoj význam. Podprahovo sú presadzované také hodnoty, ktoré majú rodiny rozbiť, rozdeliť  a zničiť tak, aby strácali svoju súdržnosť.

Z kultúry a umenia, ktoré by mali dať človeku  niečo krásne, povzniesť jeho dušu, aby dokázal duchovne a duševne rásť sa postupne stalo „umenie hnusu“, ktoré naopak utlmuje, či dokonca zabíja v človeku všetko dobré a pekné. Človek, ktorý podľahne tlaku tohto „umenia“, sa stáva vďačným konzumentom hnusu a stoky, ktoré mu je servírované v lákavom mediálnom pozlátku.  Takisto, z tradícií, ktoré sú posvätným dedičstvom národa, sa stáva konzumná kultúra, síce na pohľad ľúbivá, ale duchovne prázdna.

Posledné desaťročia sa zámerne  a nehanebne prekrúca história a propaganda, ide na plné obrátky. Odrazu nie sme nikým a všetko, čo kvôli národu a štátu urobili a obetovali naši predkovia je zatracované, potláčané, zosmiešňované, dehonestované.

V jazyku sa objavujú cudzie výrazy a slová, ako keby tie v tom našom rodnom jazyku, boli niečo podradné. Človek má občas pocit, že sa ocitol v úplne inom štáte a nie na Slovensku.

A teraz chce  skupina ľudí cielene obrať ľudí o ich pôdu, lesy, hory  a vodu. Možno si mnohí myslia, že tí ľudia sú odtrhnutí od reality života na vidieku a preto to robia. V určitom uhle pohľadu to tak je, ale v skutočnosti pracujú podľa vopred určeného plánu. A tým je, zničiť život na dedinách tak, aby stratil svoj zmysel. Chcú  odporným spôsobom obrať obyvateľov  dedín o spätosť s prírodou a Zemou. Celá medvedia agenda MŽP a mimovládnych a štátnych ochranárskych organizácii má za úlohu vyhnať ľudí z lesov, hôr, lúk a polí a zatvoriť ich ako laboratórne myši do klietok domov. Za falošnou ochranárskou agendou sa ukrýva megabiznis s eurofondami a s prírodným bohatstvom Slovenska. A tam kde o biznis a peniaze, tam ide o všetko. Sladké reči falošných ekoprorokov  našťastie už mnohí prekukli a snažia sa zachrániť to,  čo tomuto štátu ešte  ostalo po tridsiatich rokov „slobody a demokracie“, ktoré sú synonymom pre bezbrehé rozkrádanie, pľundrovanie a vykorisťovanie.

Nie, Slovensko sa nesmie stať  „indiánskou“, rezerváciou, kvôli takým ľuďom ako sú minister Budaj, štátny tajomník Smatana, rôzne ochranárske organizácie, ktoré ochraňujú najmä záujmy svojich chlebodarcov a mecenášov  a nie slovenskú prírodu.

Ak sa my, čo žijeme  a pracujeme na vidieku nespojíme a nezabránime tomuto drancovaniu, ktoré dokonca prezentujú  aj mnohé „novodobé celebrity a osobnosti“ s úsmevom na tvári, Slováci prídu o všetko. A ľudia, ktorí tu žijú sa stanú  vyhnancami a tulákmi vo vlastnej domovine, ktorú nedokázali ochrániť.