čo život dal a vzal

Včera som len tak letmo zahliadla v televízii zábery zo sústredenia súťažiacich „krások“  Miss Universe, ktoré sa konalo v Rajeckých Tepliciach…

V obecenstve, ktoré sledovalo módnu prehliadku sedeli rôzne „celebrity“, ktoré mali toho veľa spoločného. Napríklad aj plastického chirurga, ktorý im robil  rovnaké vylepšenia ich tvárí a postáv.

Ilustračné foto: Pixabay

Je toto výdobytkom modernej  emancipácie žien, za ktorú mnohé ženy bojovali? Uvedomujú si ženy, ktoré podľahli tomuto novodobému trendu a kultu „dokonalého a krásneho tela“, že sa stali len tovarom v konzumnej spoločnosti? Kedysi sa takýmto spôsobom vystavovali otroci na predaj  a dnes sa ženy samé ponúkajú v rôznych súťažiach krásy.

V médiách sú často prezentované ženy s dokonalou vizážou, s fasádou mejkapu, vyumelkované zázrakmi plastickej chirurgie. Novodobé celebritky ovládli sociálne siete, kde majú tisíce sledovateľov, ktorí ochkajú a krochkajú nad ich lascívnymi fotkami.

Aké jednoduché je stať sa bezduchým tovarom na predaj. Aké jednoduché je stať sa umelou plastikovou bábikou, ktorá si užíva svojich pár minút mediálnej slávy. Aké jednoduché  je stať sa tovarom zabaleným v peknom a lákavom obale…

Aké jednoduché je predávať sa a  prázdno sa usmievať. Usmievať  sa kŕčovitým úsmevom, ktorému chýba krása pravej  ženskosti. Rýdzej ženskosti, ktorá robí ženu ženou a nie kusom mäsa na predaj.

Poznám mnoho krásnych žien, ktoré síce nemajú kačací úsmev a umelé prsia, dokonca nemajú ani kilo mejkapu na tvári, ale sú  to skutočné ženy. Krásne ženy s dušou.

Ženy, ktoré si žijú  statočne svoje životy. Životy plné povinností, práce, starostí a  starostlivosti o rodinu, blízkych. Ženy, ktoré keď sa usmejú, je to ako keď  slnko prežiari zamračenú oblohu po búrke. Ženy, ktoré sú vnútorne slobodné, pretože poznajú svoju výnimočnú hodnotu, ktorá sa nedá zmerať žiadnymi peniazmi na svete. Hodnotu, ktorá sa dá vyjadriť iba láskou a ľudskosťou.

Skutočnej žene nestačí mať kačací úsmev a byť tovarom na predaj. Nestačí jej byť prázdnym človekom bez srdca, duše, múdrosti.

Skutočná žena, vie že vonkajšia krása a najmä tá umelá, je pominuteľná. Vie, že krása ženy sa ukrýva v tom kým je, ako cíti, ako dokáže ľúbiť a koľko lásky  a dobra dokáže nezištne dávať.

Často premýšľam nad tým, ako rýchlo mnohé  ženy zahodili svoju ženskosť a dôstojnosť. Ako jednoducho  sa vzdali  vnútornej slobody a stali sa   tovarom, prázdnymi,  plastikovými bábikami na pobavenie iných.  A vtedy premýšľam aj  nad tým, aké to je „mať“ dokonalé, ale umelé telo, alebo „byť“ obyčajnou, ale slobodnou a skutočnou ženou…

Ja som si vybrala už dávno…

S úctou Devana