čo život dal a vzal

Nedávno som pozerala v televízii cestovateľský dokument, v ktorom bol spomínaný známy architekt z prvej polovice 20. storočia Adolf Loos, ktorý navrhoval napríklad aj  byt známeho plzenského lekára Josefa Vogla. Áno, to  čo sa z bytu  zachovalo, je architektonickým skvostom, ale aj ukážkou bohatstva.

Lekári v minulom storočí a nielen v ňom,  patrili k privilegovanej spoločenskej  vrstve. Už vtedy bolo zdravie biznisom a tí, ktorí mali bohatú klientelu  si mohli dovoliť  žiť v blahobyte. Lekári patrili k vyššej spoločenskej vrstve aj v socializme, práve preto, že sa starali o zdravie pracujúcich.

Ilustračné foto: Pixabay

V súčasnosti nenávidený socializmus, zaviedol bezplatnú starostlivosť pre všetky vrstvy obyvateľstva a to najmä pre väčšinu, ktorá si nemohla dovoliť luxus lekárskej starostlivosti, pretože v dobe kapitalizmu naň nemala prostriedky.  Pretože v dobe predvojnového kapitalizmu  platilo to, čo aj teraz: Chceš žiť? Zaplať!

A tento trend pokračoval aj vo vyspelom kapitalistickom  a demokratickom Západnom svete, ktorého kolóniou sme sa stali po Zamatovom prevrate. Obchodníci so zdravím pochopili, že v postsocialistických krajinách sa im aj v zdravotníckom biznise otvorila zlatá baňa v podobe  dôverčivých pacientov, ktorí si mysleli že ponovembrovým vládam a mnohým lekárom ide o ich zdravie.

O tom, že v tomto politicko-spoločenskom systéme sa zdravie  stalo výnosným biznisom píšem dlho. Mnohí dôverčiví pacienti v snahe vyzdravieť užívajú nadmerné množstvá liekov. Veria, že práve tie im zabezpečia vytúžené zdravie. V mnohých prípadoch lieky pomôžu, ale pri nezdravom spôsobe života, ktorý zapríčiňuje mnoho ochorení, nie sú zázrakom v ktorý veria. Dostávajú sa tak do kolotoča závislostí od liekov, na ktorých zarábajú najmä nadnárodné farmaceutické koncerny.  Zabudli, že už dávno neplatí to, na čo boli mnohí zvyknutí z čias socializmu, že zdravotníctvo ľudí liečilo tak, aby sa zdraví a bez liekov mohli vrátiť naspäť do pracovného  procesu. Toto už dávno neplatí. Mnohí sa určite stretli s tým, že do plnej čakárne vošiel reprezentatívne oblečený mladý človek s aktovkou, teraz s počítačom, prednostne vošiel do ordinácie a pacienti museli čakať. Bolo jedno či čakajú na vyšetrenie s malými deťmi, alebo tehotné ženy, či starí ľudia. Biznis mal prednosť.  O tom, že zdravie je skutočne výnosným obchodným artiklom svedčí aj to, že po Zamatovom prevrate sa na Slovensku podnikajú mnohé firmy, ktoré ponúkajú ľuďom „zázračné prírodné lieky“, často za niekoľkonásobné nadhodnotené ceny a zúfalí ľudia platia…

To, čo sa však deje práve v tejto dobe, keď o zdraví a liečbe rozhodujú politici je vrcholom cynizmu chamtivosti vládnej moci a farmaceutických firiem.

Koľko lekárov sa vzoprelo štátnej moci, ktorá podľa Juraja Mesíka zakázala obvodným lekárom  pomocou ministerstva zdravotníctva liečiť pacientov s covidom lacnými a dostupnými liekmi a pacientov skutočne liečili?

Prečo vládna moc presadzuje liečbu drahým, ale neúčinným liekom a vakcináciu, ktorá ako sa ukazuje nie je efektívna a nezabraňuje nákaze a prenosu covidu?

Prečo EÚ objednala obrovské množstvo drahých  vakcín, ktoré zodpovedajú asi 5 vakcínam  na jednu dospelú osobu v únii a nepropaguje lacné spôsoby liečby a prevenciu?

Ako je možné, že  sa v našom štáte  vyhadzujú  horibilné sumy zo štátnych  financií  na reklamné kampane farmaceutických firiem, neefektívnu liečbu a teraz dokonca na pofidérnu lotériu so zdravím a životmi občanov tohto štátu?

Ako je možné, že nedostatok lekárov a sestier, ktorí majú  na Slovensku „nízke platy“ a odchádzajú kvôli tomu za lepším zárobkom do zahraničia, chce minister zdravotníctva riešiť tzv. „optimalizáciou nemocníc“?

Prečo?

Preto, že zdravie je skutočne v súčasnosti najvýnosnejším biznisom.

Preto mnoho mladých ľudí ide študovať medicínu, nie preto, aby liečili ľudí, ale kvôli peniazom a preto po štúdiu aj odchádzajú do zahraničia.

Preto sa môže Igor Matovič verejne tešiť z toho, koľko ľudí sa zapojilo do „očkovacej lotérie“.

Preto, lebo mnohí ešte stále nepochopili, že už dávno nežijú v socializme, ktorý skutočne zabezpečoval bezplatnú lekársku starostlivosť, na ktorú majú aj teraz právo, zakotvené v Ústave SR, ale z ktorej vláda a jej kumpáni urobili použitý toaletný papier.

Preto, lebo ľudia si neuvedomujú, akú skutočnú hodnotu má ich zdravie a životy a  sami  ich ako lacný tovar ponúkajú tým, ktorí na nich bezbreho zarábajú.

S úctou Devana