čo život dal a vzal

Premýšľam, aký je toto vlastne svet, keď sú muži bezmocní a ženy potajomky plačú, pretože nevidia nádej poraziť Zlo, ktoré sa šíri rýchlejšie ako mor…

Na Slovensko príde pápež, následník Boha na zemi, ale stretnúť sa s ním môžu len očkovaní… Akého Boha? Netuším…

Foto: Pixabay

Kedysi som deti v nedeľnej škole učila o Kristovi, ktorý sa skláňal s láskou ku tým najbiednejším, chorým, vtedajším vyvrheľom spoločnosti. Učil o láske človeka k človeku… Učil milovať iných, aj napriek tomu, že boli „iní“…

Ježiš bol filozofom lásky a čo z jeho slov, myšlienok urobila cirkev?

Netajím sa tým, že čím viac som čítala „múdre kresťanské knihy“, tým viac vo mne rástli pochybnosti…

A dnes? Dnes znova pápež požehnáva „zbrane“…

A Kristus?

Prvé slová čo mi napadli v súvislosti s dnešnou situáciou na Slovensku sú slová, ktoré povedal Kristus ženám, ktoré ho oplakávali, keď ho viedli na Golgotu:

„Dcéry jeruzalemské, neplačte nado mnou. Ale nariekajte radšej nad sebou a nad svojimi dietkami! Lebo ajhľa prichádzajú dni, v ktorých sa bude hovoriť: Blahoslavené neplodné a životy, ktoré nerodili, a prsia, ktoré nekojili. Vtedy začnú hovoriť vrchom: Padnite na nás! A pahorkom: Prikryte nás! Lebo keď toto robia so zeleným stromom, čo sa bude diať so suchým?“

Áno, mnoho našich detí podľahlo očkovaciemu teroru a mašinérii a otcovia sú bezmocní a matky potajomky plačú, pretože nedokážu ochrániť vlastné deti…

Pretože tento „svet“, táto civilizácia sa vďaka pár ľuďom, ktorí sa hrajú vďaka svojmu bohatstvu na Bohov, rúti do záhuby.

Lenže títo ľudia vo svojej bohorovnosti zabúdajú na niečo, čo je viac ako oni vo všetkej svojej pýche a nafúkanosti.

Je to Matka Zem, ktorá si dokáže poradiť aj s nimi a jej bolesť a hnev stále narastá… Lenže ľudstvo  a jeho samozvaní vládcovia sú hluchí, slepí a nemí, ale najmä neuveriteľne hlúpi…

Nikto z nás nevie ako toto šialenstvo skončí, pretože my ľudia sme sa naučili čas merať, ale ako sa hovorí v 2. liste Petrovom , 3,8, „Jeden deň je u Pána ako tisíc rokov a tisíc rokov ako jeden deň“…

Lenže ľudia sa radi hrajú na bohov a zabúdajú na skutočného Boha… Boha, ktorý je v nich… A je ich svedomím…

S úctou Devana