čo život dal a vzal

Pred pár dňami som zažila jedno z najkrajších stretnutí v živote. Na malom, komornom koncerte som sa stretla s poéziou ľudskosti a hudbou života… A osobne som spoznala Janka Svetlana, ktorý je  so svojou hudbou a piesňami Svetlom  vo svete absurdnosti tejto podivnej doby. Svetlom, ktoré prináša radosť a pokoj do životov a duší.

Foto: Pixabay

Koncert začínal piesňou „ Kde sú tie hranice…“. Piesňou plnou skutočnej životnej pravdy, ktorá dokáže otvoriť srdcia a  dať nádej.

Nie, nebudem  veľa písať  o Svetlanovi, pretože stačí počúvať jeho piesne. Piesne, ktoré sú plné poézie hudby a hudby poézie.

Piesne, ktoré dokážu pohladiť dušu a dotknúť sa srdca tak, že z neho prýštia slzy harmónie a radosti. Piesne, ktoré naplnia človeka pokojom, ale aj primäjú premýšľať nad jednoduchosťou života a zložitosťou pravdy.

Piesne, ktoré dávajú odpovede na otázky, ktoré sa sami bojíme položiť z nepochopiteľného strachu z nášho bytia. Otázky, ktoré sa   nedovolia  mnohým slobodne nadýchnuť lásky a slobody.

Piesne, v ktorých je on sám…

„Kde sú tie hranice,

ničivej hystérie v nás.

Tie zauzlené strachy,

ktoré nedovolia dýchať…

Dýchaj, dýchaj, dýchaj…

Dýchaj, dýchaj, dýchaj

 a prestaň sa báť… „

Ktovie, ako by vyzerali životy mnohých, keby si uvedomili, kde sú tie hranice ničivej hystérie v nich a zauzlené strachy, ktoré im nedovolia dýchať?…
Ktovie, ako by vyzerali ich životy, keby sa konečne dokázali nadýchnuť, prestali sa báť  a začali žiť?…

Ktovie?…

Možno len potrebujú zatvoriť oči a počúvať Svetlanovu „Modlitbu“ a otvorenou mysľou a srdcom vidieť Svetlo, ktorého lúče prerazia temnotu a prežiaria odvahu…

Kde sú tie hranice…

S úctou Devana