Včera večer som chvíľočku pozorovala ako nad obzorom ponad horu vychádza mesiac. Mäkké svetlo zasvietilo do večernej tmy a presvetlilo ju. Ráno nočnú temnotu úplne vyhnalo slnko a rozospievalo svojím jasom Zem.
Áno, aj v životoch ľudí často býva tma. Tma beznádeje, neistoty, strachu, alebo smútku, nechuti žiť. Tma dní ťažká a hustá ako desivé nočné mory, ktoré prinášajú len únavu a vyčerpanie, nepokoj a úzkosť.
Tma dní spôsobená útlakom, alebo agresiou, či násilím, neľudskosťou, egoizmom, chamtivosťou a mamonárstvom, ktorá dokáže zničiť nielen ľudské životy, ale aj spoločnosť, či civilizáciu.
A ľudia?
Mnohí strácajú nádej… Vidia a cítia už len tmu samotnú a často pred ňou v obavách zatvárajú oči, čo spôsobuje ešte väčšiu tmu. Tmu strachu v nich samotných. Neuvedomujú si, že práve tie zatvorené oči im nedovolia vidieť svetlo, ktoré môže vyhnať temnotu z ich životov. Nedokážu vidieť svetlo nádeje, ktoré naplní srdce odvahou postaviť sa temnote zla. Neuvidia hrejivé svetlo obyčajnej lásky, ktorá dokáže zmeniť ich samotných a vrátiť ľudskosť tam, kde ju ľudia podupali, zdehonestovali a odmietli.
Aj teraz žijeme vo dobe temna, pred ktorým mnohí zo strachu zatvárajú oči a myslia si, že takto sú v bezpečí. Ale zatvárať oči pred páchaním zla a neľudskosti a tváriť sa, že ich sa to netýka a sú tak pred ním ochránení a ušetrení je nielen zbabelé, ale najmä hlúpe a sebecké.
Niekedy stačí tie oči trochu pootvoriť, aby znova mohli vidieť svetlo, ktoré sa skrýva v ľuďoch a v ich konaní. A videli by nielen svetlo nádeje, ale najmä svetlo pravdy, ktorá by im ukázala cestu vlastného života, po ktorej sa so zatvorenými očami nedá kráčať…
Niekedy skutočne stačí otvoriť oči a vidieť vo svetle pravdy skutočnú podstatu temnoty zla, na ktorého páchaní sa podieľajú svojím strachom, zbabelosťou, ale aj vypočítavosťou, či chamtivosťou a egoizmom.
Niekedy stačí otvoriť oči a vidieť seba samého vo svetle pravdy a nádeje. Vidieť to, kým človek v skutočnosti je a kým je pre iných ľudí. A pochopiť tak podstatu dôležitosti času svetla. Času svetla, ktorý dokáže z malých ľudských svetielok vytvoriť veľkú žiaru ľudskosti, odvahy a statočnosti
Niekedy stačí otvoriť oči zatvorené strachom, nevzdať sa a darovať kúsok vlastného svetla v podobe lásky iným, pretože čas svetla, tvoria ľudia samotní…
S úctou Devana
Poznamenávam že je to nemiestna a nevhodne... ...
... ty si si to všetko posral a u Devany... ...
Ty si vážne chorý. Článok je krásny a aj... ...
Janina, v tomto prípade má nick MeinGeist.sk... ...
... tu nejde o minulosť, ale o prítomnosť a... ...
Celá debata | RSS tejto debaty