čo život dal a vzal

Často o tom premýšľam  a pýtam sa samej seba, či ľudia chcú mať nejaký  zmysel života.

Mnohí snáď ani nie, pretože sa správajú tak, ako keby im na ich vlastnom živote nezáležalo, ale čo je horšie, akoby im nezáležalo ani na životoch vlastných detí a svojich najbližších.

Foto: Pixabay

V dnešnej dobe technickej a technologickej vyspelosti  a zdanlivého bohatstva vymenili to hodnotné, čo robí život skutočným životom, za lacný ošiaľ zábavy a konzumu.

Preto je jednoduchšie zarábať peniaze a tešiť sa koľko ich majú na účte, ako zachovávať rod a vychovávať deti. Učiť deti milovať nielen ľudí, ale aj vlasť, národ, Zem, prírodu a život samotný.

Preto je jednoduchšie sa len zabávať ako skutočne milovať a byť milovaný. Lásku vymeniť za vidinu lásky, klamlivú virtuálnu fatamorgánu bez chuti skutočných objatí a bozkov, milovania a spoločného zobúdzania sa.

Preto je jednoduchšie byť poslušnou ovcou, ktorá čaká a robí len to,  čo jej kto prikáže, ako začať premýšľať a prevziať zodpovednosť sám za seba a za svoje konanie.

Preto je jednoduchšie žiť v ilúzii falošnej ľudskosti, ako byť skutočným človekom.

Čo by malo byť zmyslom života?

Jednoducho žiť. Žiť,  najlepšie ako vieme, napriek chybám  a pádom, ktoré sa nevyhnú skoro nikomu z nás.

Žiť a vstať, aj keď si myslíme, že sme životom ubití tak, že vstať už nedokážeme.

Žiť a milovať. Ľúbiť ľudí okolo seba, dávať im svoj čas, dávať im samých seba.

Žiť a pracovať, nielen pre vlastný prospech, ale tvoriť a dávať to čo je v nás v prospech všetkých, spoločnosti, vlasti.

Žiť  a byť Človekom, nehanbiť sa za skutočnú ľudskosť, empatiu, súcit a úctu.

Žiť a dávať život, chrániť ho a nebáť sa ho brániť. Milovať svoje deti a byť vďační za to, že sme smeli byť ich rodičmi.

Žiť a nehanbiť sa za úsmev, slzy, byť sám sebou.

Žiť a vychutnávať si dar života a čas, ktorý máme tu na Zemi.

S úctou Devana