čo život dal a vzal

Mnohí ľudia počas svojho života musia prežiť toľko utrpenia a bolesti, že iní by to nedokázali uniesť. A vtedy si kladiem otázky: Prečo je to tak? Prečo sa také zlé veci dejú dobrým ľuďom?

Kedysi som často počúvala, že utrpenie na človeka zosiela Boh, aj preto, aby ho potrestal a v takých chvíľach  som premýšľala,  aký  je  to bol Boh, ktorý sa vyžíva v ľudskom utrpení?  Morálny netvor a sadista?

Foto: Pixabay

Ľudia sa  snažia pochopiť príčinu, prečo trpia. Áno, mnohí hľadajú  práve duchovnú príčinu všetkého zlého čo ich postihne. A skutočne, ľudské utrpenie a bolesť, ktoré musíme prežiť vo svojich životoch majú aj duchovný rozmer. Takýmto spôsobom  však dokážeme precítiť význam vlastného bytia. Dokážeme pochopiť hĺbku smútku a bolesti, ale aj  veľkosť a krásu radosti a pokoja. Dokážeme pochopiť podstatu lásky a ľudskosti a podať ruku aj vtedy, keď vieme, že nám do nej znova a znova napokon napľujú.

Táto doba, a to, čo sa okolo nás teraz deje, ukazuje rôzne tváre ľudského utrpenia.

Veľa ľudí bolo hrubým spôsobom okradnutých o ich  vlastnú ľudskú dôstojnosť. Rozdeliť rodiny, uvrhnúť starých a chorých ľudí do nútenej samoty a obrať ich o nádej a posledné kúsočky šťastia a pokoja, dokáže len morálny netvor.  Nechať bezcitne zomierať ľudí bez toho, aby cítili aspoň iba pohladenie milovaných a týrať ich najbližších neistotou, dokáže len sadista.

A práve táto špina spoločnosti a bezohľadné bezprávie páchané na nevinných ľuďoch,  začalo otvárať mnohým z nás  nielen oči, ale aj srdcia a duše. Keď prežijeme vlastnú bolesť, či už fyzickú, ale aj duševnú, keď vidíme zomierať tých najbezbrannejších, keď vidíme beznádej, pochopíme vzácnosť podávanej ruky v pravej chvíli. Mali by sme ju vždy  podávať nezištne, ale s vďakou prijať.

Podávaná ruka nie je samozrejmosť. Je veľkou vzácnosťou. Žiaľ, mnohí  ľudia radi a často zneužívajú ľudskosť, súcit, empatiu a lásku v podobe podávanej ruky. A často sa stáva, že človeku, ktorý im pomohol v ťažkých chvíľach a stál pri nich, dokážu bezohľadne ublížiť. Také správanie sa, ľudské utrpenie zbytočne znásobuje a prehlbuje.

Podávaná ruka nie je samozrejmosť. Je prejavom obyčajnej lásky človeka k človeku, úcty a ľudskosti. Ľudskosti, ktorá zachraňuje nielen druhých, ale najmä nás samotných z pekla Zla, ktoré vytvorili na Zemi samotní ľudia.

S úctou Devana