čo život dal a vzal

Pred pár dňami som sa rozprávala s jedným známym o tom, čo sa v súčasnosti deje. Mal veľmi zaujímavý postreh. Hovoril, že keď vidí toto šialenstvo, tak premýšľa nad tým, čo o tejto dobe, keď skončí, budú písať médiá tak o desať, dvadsať rokov.

Ilustračný obrázok Zdroj: ePhoto

Áno, aj mňa zaujíma,  ako budú reagovať ľudia, ktorí verejne podporujú „vojnu proti ľudskosti“, znásilňovanie ľudských práv, ničenie zdravia a životov nevinných ľudí v mene chamtivosti pár jedincov, ktorých predkovia v minulosti podporovali a finacovali vojnové besnenia a vraždenia a oni samotní robia teraz to isté.

Zaujíma ma, ako budú reagovať aj napriek tomu, že ich mená a tváre budú uchované  pre budúcnosť ako memento servilnosti, osobných ambícií, chamtivosti, túžby po moci  a neľudskosti.

Verím tomu, že keď sa budú pozerať sami na seba, budú kričať a presviedčať nielen ostatných, ale najmä samých seba: „Ale to som nebol ja! To bol niekto iný!“

Z minulosti  vieme, že z najhorlivejších prisluhovačov režimov sa často stávali kolaboranti, ktorí sa neštítili škodiť a ničiť slušných a poctivých ľudí. Hneď ako zacítili príležitosť, zmenili kabát a udávali, spolupracovali s gestapom a neskôr s Štb, hrabali pod seba ako zmyslov zbavení a bez najmenších výčitiek pomáhali likvidovať iný systém, len čo zacítili možnosť nahrabať viac.

Stačí sa pozrieť na minulosť mnohých našich terajších politikov, keď pred voľbami zverejňovali životopisy, kde pracovali ich rodičia… Jedným z najznámejších takých komunistobijcov bol bývalý pán prezident Kiska, zakladateľ strany Za ľudí…

Je nutné poučiť sa z minulosti, pretože kolaboranti a prevracači kabátov vždy dokázali pre svoje osobné  ambície zničiť aj tie najušľachtilejšie idey. Robili to a budú robiť, kým im to spoločnosť dovolí a bude tolerovať a nebude  od nich žiadať zodpovednosť za ich konanie a bude využívať ich zradcovské služby.

O tom, že to čo sa deje v našej spoločnosti je vojna proti nám samotným a vojna proti ľudskosti som písala už viackrát. Táto vojna nie je vedená „konvečným“ spôsobom, najmä kvôli tomu, aby tí ktorí z nej profitujú nestratili nič z hnuteľného majetku, ale aj tak čo najviac zarobili na ľudskom utrpení.

Najmä keď sa vojnu, vedenú „hybridným spôsobom“, tj. biologickou formou, snažia maskovať ozbrojeným útokom na Rusko pomocou Ukrajiny, kam zvážajú zbrane z celej Európy.

Ak tento konflikt skutočne prepukne, tak sa naša vlasť okrem toho, že sme laboratóriom farmaceutických koncernov, stane aj  vojnovou nárazníkovou zónou. A to vďaka kolaborantom vo vláde, ktorí takýmto spôsobom hazardujú s bezpečnosťou štátu a životmi občanov. A aj vďaka servilnosti a fanatizmu obdivovateľov tejto vládnej garnitúry, ktorí budú pri zmene situácie  ako prví prevracať kabáty,  tak ako to bolo aj v minulosti.

V minulom článku som písala o tom, že Zlo vyhráva bitky, ale nie vojny.

Preto je nutné, aby ľudia vedeli  aj o tom, čo sa deje vo svete a o čom v našich maistreamových médiách nikdy písať nebudú. Preto je dôležité, aby sme nezabudli na to, čo sa píše práve v týchto dňoch a neverili kolaborantom, ktorí budú kričať: „Ale to som nebol ja! To bol niekto iný!“

S úctou Devana