čo život dal a vzal

Čo sa to s nami stalo?
Všímam si to už veľmi dlhú dobu. Ako keby sme spali a nechceli sa zobudiť, aj keď ten spánok prináša len ťaživé a nepokojné sny.
A pritom stačí málo. Zobudiť sa, otvoriť oči a prestať sa umárať nočnými morami.
Nočnými morami a porobe, poddanstve, otroctve a poddajnosti, ktoré si nesieme ako bremeno. Možno kvôli tomu, že sme boli prinútení pod hrozbou drakonických trestov prijať vieru, ktorá nebola naša. Možno kvôli neslobode a nadvláde ľudí, ktorí nám nikdy nerozumeli a to ich na nás dráždilo.
Možno je to preto, že nás zaplavilo zlo a špina spoločnosti, ktorej základy sú v drancovaní všetkého čím sa môže hmotne obohatiť a kvôli zachovaniu si vlastnej moci a nadvlády nad ostatnými dokáže bezohľadne ničiť a vraždiť všetko živé, čo jej stojí v ceste.
Možno preto, že sme zabudli kým sme kvôli lákadlám a falošnému pozlátku a mnohých premohla chamtivosť a túžba mať stále viac a viac, závisť, neprajnosť, egoizmus, nenávisť…
Áno stačí málo. Stačí sa zobudiť a začať vnímať to, kým v skutočnosti sme. Začať cítiť v srdci kým sme a chápať to nedozierne bohatstvo, ktoré sa skrýva aj v nás samotných. Potom sa prestaneme ponižovať a poklonkovať pred tými, ktorí nás oň oberajú. Prestaneme sa cítiť menejcennými a pochopíme nielen samých seba, ale aj vnútornú silu a múdrosť, ktoré v nás driemu.
Pochopíme, čo všetko sa skrýva v mytológii našich predkov, ktorú sme si napriek násilnému presadzovaniu novej viery uchovali aj v podobe tradícií a folklóru, ale aj v rozprávkach, ktoré boli súčasťou nášho sveta a počúvali sme ich odmalička.
A pochopíme podstatu našej duše, Slovanskej duše…
Odpoveď na otázku čo tvorí podstatu našej duše nájdeme v príbehu o stvorení svet, ktorý rozpráva o tom, ako na počiatku vekov spal boh Rod v zlatom vajci, ktoré plávalo vo vlnách chaosu. Keď sa zobudil stvoril lásku v podobe bohyne Lady, s ktorou sa mu podarilo rozbiť zlaté vajce, utíšiť more vĺn chaosu a stvoriť Všehomír…
Áno, podstatu Slovanskej duše tvorí Láska samotná…
Láska, ktorá má toľko podôb, koľko je hviezd na nebi a na ktorú pomaly zabúdame.
Láska, o ktorej si myslíme, že ju nepotrebujeme a pritom je zázrakom samotného stvorenia nielen sveta, ale aj nás samotných.
Láska, ktorá v nás drieme a čaká kedy ju zobudíme a rozbijeme s jej pomocou hrubú škrupinu srdca, ktorú sme vytvorili sami a dobrovoľne. Ak nájdeme odvahu a dokážeme rozbiť škrupinu egoizmu, dokážeme aj my utíšiť more chaosu, ktoré nás obklopuje.
Zobuďme sa a zobuďme aj Lásku vo vlastných srdciach. Možno to bude pomalé a bolestivé prebúdzanie sa, ale len tak dokážeme byť znova ľuďmi, ktorí nanovo vybudujú to, čo sme stratili, náš svet, Všehomír…

Článok bol pôvodne zverejnený na slovanskenoviny.sk a na somslovan.sk

Zdroj:
Peter Weleslaw Kuzmišín : Bohovia starých Slovanov