čo život dal a vzal

Prvý testovací deň má Slovensko za sebou. A „pozitívnu atmosféru“, z ktorej bol pán premiér aj spolu s ministrom obrany taký nadšený, vystriedal útlm záujmu o testovanie.
Sledovala som túto testovaciu predohru represálií, ktoré tento národ čaká. Rady čakajúcich ľudí na testovanie a skutočná atmosféra tejto šikany národa vo mne vyvolávala mnohé myšlienky.
Mnohí ľudia, ktorí sa boli včera testovať tam išli zo strachu, ktorý šíri táto vláda. Zo strachu straty zamestnania a existenčných problémov. Žiť v dlhovom otroctve s jarmom hypotéky na krku a prísť o prácu, mať na krku exekútora nie je nič, po čom by niekto túžil. A práve tento strach vláda vyvolala vyhrážaním sa siahnutím na prácu a základné ľudské práva a sociálne istoty. Takýmto spôsobom prinútili státisíce ľudí ísť sa dať „dobrovoľne otestovať“. Videla som v médiách a na sociálnych sieťach tie dlhé rady ľudí, odovzdane čakajúcich na to, že budú mať „vládnu priepustku“, ktorá im umožní ísť do práce a neskapať aj celou rodinou od hladu.
Tie rady tých ľudí… Áno boli tam aj ľudia, ktorí si takto plnili svoju občiansku povinnosť a tí mi pripomenuli práve tých, ktorí si takto plnili svoje občianske povinnosti aj za minulých režimov a boli oddanými a horlivými stúpencami svojich pánov.
Ale boli tam mnohí, ktorí tam stáli so smutným a odovzdaným výrazom. Áno, tie rady mi pripomenuli mnohé…
Obrázky dlhých, nekonečných radov chudobných, ktorí v čase krízy čakali aspoň na jedno jedlo za deň. Ľudí, ktorí čakali v dlhých radoch na odvoz do pracovných táborov, či rovno na popravu… Nie, nebola tam žiadna eufória, ktorú predvádzal počas minulého dňa pán premiér.
A atmosféra toho všetkého? Veľmi mi pripomenula pár pasáži z protivojnovej knihy „Bikiny“, keď otec hlavnej hrdinky, odporca nacizmu a Hitlera musel vo vyššom veku na konci vojny narukovať a odísť zomrieť kvôli fanatizmu veľkého vodcu.
Viete koho a čo, mi už dlhšiu pripomína náš pán premiér a štýl vládnutia jeho vlády?
Maa Ce-tunga a jeho „Veľký skok dopredu“ pre Čínu, keď prinútil roľníkov budovať „malé –veľké pece“ a taviť náradie a robil na svojom národe nepredstaviteľné experimenty. Aké to malo následky? Zničené hospodárstvo a poľnohospodárstvo a hladomor s miliónmi mŕtvych.
Ktovie, čo prinesie táto veľká testovacia akcia, na ktorú bolo vynaložených toľko financií, že mohli pokryť lekársku starostlivosť pre mnohých chorých a to nielen infikovaných Covidom. Cena testov, to nie je konečná suma za celé toto divadlo dokazovania si moci. Aj keď konečná výška nákladov bude obrovská, oveľa väčšia je iná cena, ktorú museli mnohí z nás zaplatiť za to, že boli prinútení zo strachu o existenciu vlastných rodín dať sa otestovať. Áno, mnohí z nás zaplatili za toto podriadenie sa vládnej moci pocitom straty vlastnej ľudskej dôstojnosti, pokoja a radosti.
Nie, tieto dni strachu nekončia, pretože tento národ ukázal, že sa dá ovládať strachom a je v ňom mnoho takých, ktorí budú tento strach dobrovoľne a radi šíriť medzi ostatnými.
A čo si myslieť o človeku, či ľuďoch, ktorí si tento strach národa doslova užívajú?
Čo si myslieť o tých, ktorí vládnu, ale neuznávajú žiadne zákony tejto krajiny a s radosťou ich porušujú.
O ľuďoch, ktorí majú radosť z toho, že porušujú ľudské práva vlastných občanov?
O ľuďoch, ktorí neuznávajú žiadne autority a vysmievajú sa z nich a verejne ich urážajú?
A čo si myslieť o tých občanoch, ktorí toto všetko verejne podporujú. A kvôli svojim idolom prenasledujú ľudí, ktorí majú iný názor a snažia sa rovnako ich páni, „nepohodlných a neposlušných“ prenasledovať, zastrašovať, lynčovať a ponižovať?