čo život dal a vzal

Svet okolo nás sa mení, mení sa aj doba, mení sa spoločnosť, ale to čo pretrváva, sú ľudské charaktery. Tie ostávajú rovnaké, bez ohľadu na to čo sa deje okolo nich.
Vždy boli a budú ľudia, ktorí zneužívajú iných. Žijú z ich práce, bohatnú z ich biedy a utrpenia.
Vždy boli a budú ľudia, ktorí pre svoje mocenské chúťky ničia a plienia Zem, ale aj zabíjajú a ničia ľudské životy.
Vždy boli a budú ľudia, ktorí týmto pánom oddane slúžia a dokážu sa pre svoj vlastný prospech predávať za misu šošovice a budú zrádzať iných za tridsať strieborných, ale zabúdajú na to, že v skutočnosti zrádzajú samých seba a zabúdajú najmä na to, aká vysoká je daň za zradu.
Vždy boli a budú ľudia, ktorí ťažko pracujú a v biede a chudobe prežívajú život, ktorý dostali darom. Živoria a zomierajú ako stádo pre vyššie ciele tých, ktorí im vládnu. „Vyššie ciele“ v podobe moci, majetku, chamtivosti, egoizmu a neľudskosti.
Vždy boli a budú ľudia, ktorí sa dokážu pochopiť skutočný zmysel života, ľudskosti a lásky a dokážu sa vzoprieť bohu Mamonu, ktorý veky riadi životy ľudí po celom svete.
Vždy boli a budú ľudia, ktorí aj napriek osobnému nepohodliu a stratám, túžia po dôstojnom živote tých najbiednejších a ukazujú cestu ľudskosti a spravodlivosti a bojujú zaň.
Vždy boli a budú ľudia, ktorí dávajú ľuďom aspoň malé svetielko nádeje v dobách temna.
Včera večer som si listovala v mojej obľúbenej zbierke básní a znova som si prečítala pár veľmi silných veršov perzského básnika Háfíza, ktorý patrí k mojim obľúbeným, práve kvôli tomu, ako v pár veršoch dokázal povedať veľa. Veľa pravdy, veľa krásy. Do pár veršov dokázal skryť krásu aj bolesť života, celý príbeh lásky.
Včera som v tej malej knižočke, vydanej desať rokov pred tým ako som sa narodila, našla na jednej strane nádherné ľúbostné verše, ktoré mi vytiahli slzy z duše a na druhej strane, mrazivo znejúce slová, ktoré tak ako pred 600 rokmi patria aj do našej doby a ukázali nahotu tohto sveta…

Panovníci s čelenkami

Panovníci s čelenkami,
neľúbení, neľúbiaci –
žobráci ste s korunami,
hoc vás halí hrdý háv.

Žobráci, vy hnaní snami,
milovaní, milujúci –
kniežatá ste bez koruny,
cisári ste bez dŕžav.

Háfíz, Slávik zo Širázu (1300-1389)