čo život dal a vzal

Nie, v skutočnosti im nikdy nešlo o naše zdravie, ale o to, ako čo najviac na ňom zarobiť.
Majú naše nemocnice málo lôžok pre chorých? No tak si spomeňte na to, kto znižoval počty lôžok v nemocniciach, kto robil drakonické reformy v zdravotníctve? Kto zatváral a rušil funkčné oddelenia v nemocniciach a rušil celé malé, spádové nemocnice a vytváral v nich doliečováky, alebo len pár ambulancií?
Kto vlastní nemocnice a naše zdravie?
Môže sa odkladanie potrebných vyšetrení, či operácií označovať za starostlivosť o naše zdravie?
A kvôli čomu sa odkladajú vyšetrenia a operácie?
Denne počúvame a čítame o tom, koľko máme infikovaných ľudí Covidom 19, koľko ľudí je v nemocnici a koľko zomrelo, ale kde sú čísla, koľko ľudí napríklad zomrelo len preto, že im nebola poskytnutá zdravotná starostlivosť práve kvôli Covidu 19.
Pýtala som sa ľudí v okolí či poznajú niekoho infikovaného. Okrem pár výnimiek skoro nikto nikoho a ak, tak ľudí, ktorí nemali žiadne príznaky. Zato väčšina pozná niekoho, alebo má rodinných príslušníkov, ktorým boli presunuté vyšetrenia, alebo operácie. Takže o čo sa vlastne stará naša vláda? O to, aby sme boli zdraví, alebo neboli zdraví? Pretože odložené vyšetrenie, či operácia, môžu mať fatálne následky pre človeka, ktorý ich potrebuje.
Všimla som si však, že oveľa väčší záujem majú o náš život. O spôsob akým žijeme.
Prečo je pre nich také dôležité rozdeľovať ľudí?
Už dlhú dobu sa deje názorové rozdeľovanie ľudí takým spôsobom, že ľudia začínajú jeden druhého nenávidieť len preto, že ten druhý má iný názor, žije vlastným spôsobom života, vyznáva vlastné hodnoty.
Je snaha rozdeliť spoločnosť na starých a mladých. Veď čo iné je znovu zavedené opatrenie, že dôchodcovia nad 65 majú vyhradený čas na nákupy. Pýtal sa niekto týchto ľudí, či s tým súhlasia?
Je snaha rozdeliť rodiny. Pretože vraj nákaza sa viac šíri v rodine. Ale veď pri chrípke a iných virózach je to normálne.
Je snaha zasahovať hrubým neľudským spôsobom do tých najintímnejších vecí v živote človeka.
Ako by ste sa cítili, ak by vám nejaký úradník zakázal rozlúčiť sa s umierajúcim blízkym príbuzným v nemocnici, tak ako sa to stalo na jar v rodine mojej známej, keď nepustili manželku a deti k umierajúcemu otcovi a oni s ním nesmeli byť v posledných chvíľach jeho života? Nedá sa to nazvať inak ako zločin proti ľudskosti, pretože takýmto spôsobom bola hrubo pošliapaná ľudská dôstojnosť.
O čo v skutočnosti ide tejto vláde?
Zničiť čo najviac to, čo nám ešte ostalo?
Zničiť rodiny, vzťahy, duševný pokoj?
Je normálne, aby na dodržiavanie nariadení, ktoré porušujú samotní predstavitelia vlády, dohliadali príslušníci silových zložiek?
Je normálne, aby ničením ekonomiky trpeli celé rodiny a upadali do dlhové otroctva a chudoby?
Čo sa v skutočnosti skrýva za konaním nielen našej vlády, ale aj vlád iných štátov?
Pokiaľ na tieto otázky nezačnú hľadať odpovede ľudia samotní a nebudú žiadať vysvetlenia, nápravu a zodpovednosť kompetentných za takéto rozhodnutia, tak ostanú v pozícií hračiek v rukách rozmaznaných detí.