čo život dal a vzal

Listovala som si v mojej obľúbenej knihe „A riekol Majster“ a zbadala som slová, ktoré som už predtým viackrát čítala, ale až teraz som pochopila, aká pravda sa v nich skrýva a ako sa veľmi hodia práve do súčasnej doby. V knihe Konfucius – Hovory, v šiestej kapitole, v sedemnástom zlomku sa píše:
A riekol Majster:
Výsledkom prevládnutia materiálnosti nad kultúrnosťou je primitívny človek,
výsledkom prevládnutia kultúrnosti nad materiálnosťou je nepraktický človek!
Len vtedy, keď je materiálnosť a kultúrnosť v dokonalej harmónii, len vtedy
vzniká ušľachtilý človek!

Žiaľ, Západná civilizácia je zahltená nielen materiálnosťou v podobe bezbrehého konzumu, ale aj kultúrnosťou, ak môžeme takto nazvať pseudokultúru, ktorá prevládla nad skutočnou kultúrnosťou.
Materiálnosť…
Má obrovský dopad nielen na vývoj človeka, ale aj na samotnú planétu. Ľudia prepadli konzumu v takej miere, že sa z obyvateľov, stávajú jej parazitmi. Áno, až do takého štádia dohnal materializmus Západnú civilizáciu. Čím viac ľudia chcú mať, tým viac trpí planéta.
Konfucius mal pravdu už pred 2500 rokmi. Chamtivosť a túžba mať stále viac, oberajú ľudí o duševnú a duchovnú vyspelosť. Človek, ktorý je zameraný vlastniť čo najviac, obklopovať sa najmodernejšími, ale aj drahými vecami, zabúda na vlastný duševný rozvoj. Zabúda naň v prostredí, kde sa skoro všetko stáva obchodným artiklom. Megalomanské nákupné centrá ponúkajú nielen uspokojenie materiálnych potrieb, ale aj množstvo zážitkov a pôžitkov z nich. A práve tieto, vytvárajú falošnú ilúziu ich potrebnosti pre človeka. Človek prepadá ilúziám o tom, že šťastným ho urobí práve materiálnosť. Stráca to, čo ho robí človekom a stáva sa len primitívnym konzumentom toho, čo mu je predkladané. Stráca cit pre skutočný význam a krásu života, ktoré nespočívajú v materiálnom nadbytku.
Často sa stretávam s ľuďmi, ktorých jediným životným cieľom, je mať plný nákupný košík a následne brucho a obklopiť sa lacným pozlátkom, ktorým sa môžu chváliť pred ostatnými a napokon sa venovať bezduchej zábave pri tv obrazovkách a monitoroch počítačov, za ktorú sa skrýva pseudokultúrnosť.
Kultúrnosť…
Konfucius mal na mysli prevládanie umenia, ktoré dokáže obrať človeka o praktické zručnosti, ak sa mu človek poddá tak, že prestane vnímať realitu.
V západnej spoločnosti idú konzum a pseudokultúra ruka v ruke. Spoločne sa stali zdrojom výnosného biznisu. Celebrity, módne ikony, načančaní pajáci, komedianti, ktorí sa vyhýbajú slušnej a poctivej práci, sa stali idolmi, nielen mládeže. Média, ktoré sú súčasťou preudokultúry, ich tvrdo presadzujú, propagujú ich spôsob života, ich názory, postoje a snažia sa zarobiť na ľudskej hlúposti. Ľudia dychtivo o nich čítajú správy, pozerajú videá, fotky o ich výstrelkoch a nemravnom a nemorálnom živote. Snažia sa ich napodobňovať, obliekať sa podľa nich, ale čo je najsmutnejšie, snažia sa vyhýbať poctivej a potrebnej práci, ktorá ma vytvárať skutočné hodnoty.
Stačí sa pozrieť na množstvo mladých, ktorí sa snažia preraziť vo svete šoubiznisu, či médií a považujú prácu za niečo podradné.
Áno, bezbrehý konzum a pseudokultúra dosiahli veľké negatívne výsledky v celkovom vývoji Západnej civilizácie. Ľudia strácajú cit pre morálne hodnoty, stávajú sa v mnohých prípadoch len konzumenti, toho čo je im ponúknuté. Nemajú vlastný názor, prestali sa samovzdelávať, duševne rásť. Začínajú byť odtrhnutí od reality bežného, normálneho života.
Výsledkom materiálneho konzumu a pseudokultúry sa stal primitívny a nepraktický človek, ktorému stačí ku šťastiu ukojenie jeho telesných potrieb a hry v podobe lacnej, bezduchej „zábavy“, ktorá ho núti nepremýšľať. Takýto človek je v konečnom dôsledku ľahko ovplyvniteľný a manipulovateľný, čo vyhovuje súčasným „mocným sveta“.
Pri tomto Konfuciovom výroku, som si spomenula na dobu spred tridsiatich rokov, keď socialistický systém mal snahu vytvárať pre rozvoj človeka materiálny dostatok spolu s kultúrnosťou. Možno sme boli ochudobnení o brakové filmové a televízne umenie, či literatúru, ale už žiaci základnej školy mali všeobecný prehľad z histórie, literatúry, hudby. V školských osnovách boli aj praktické predmety, výchova k rodičovstvu, technické práce, pestovateľské práce, pre dievčatá šitie, varenie, či iné ručné práce.
Možno nebolo toľko druhov tovaru, ale bolo všetko to, čo človek potreboval na spokojný život. Ľudia mali prácu a sociálne istoty, ktoré im zabezpečovali nielen rast životnej úrovne, ale aj oddych a kultúrne vyžitie. Knihy boli súčasťou bežného života.
Moje najcennejšie kúsky v knižnici, mám kúpené v antikvariátoch a boli vydané v časoch socializmu a niektoré sú staršie ako ja.
Minulosť nám dáva odpovede na riešenie súčasných problémov. Nielen tá dávna, stará niekoľko tisícročí, ale aj tá nedávna, ktorá je v súčasnosti v nemilosti a je označovaná za totalitu.
Ak spoločnosť dokáže vrátiť význam pojmu práca, dokáže obmedziť aj materiálny konzum.
Vzdelávaním ľudí dosiahne nielen návrat k morálnym hodnotám, ktoré v súčasnosti stratili svoj význam, práve kvôli bezbrehému konzumu a pseudokultúre, ale aj ku kultúrnej gramotnosti a obyčajnej ľudskosti.
Táto doba nepraje vývinu „ušľachtilého človeka“. Pretože taký človek si je vedomý hodnoty života, toho svojho, ale aj toho, ktorý ho obklopuje v rozličných podobách.