čo život dal a vzal

Pravdepodobne nie. Veď načo aj.
Čo tam po jednom Slovákovi, čo tam po ľudskom živote, čo tam po človeku, ktorý bol niekomu blízky, človeku ktorého niekto ľúbil, mal rád…
Už pár dní sledujem, ako sa zachovajú naši najvyšší ústavní činitelia v kauze zabitia nášho občana v Belgicku na letisku v Charleroi.
Pani prezidentka síce konanie belgickej polície odsúdila, ale je zrejmé, že viac ju zaujíma osud ruského opozičného politika Navaľného, ktorého podľa investígatívcov z Bellingcat a Der Spiegel vraj otrávili novičokom. Škoda, že nevyjadrila rovnakú solidaritu s rodinou zabitého, ako s bieloruskými demonštrantami, keď dala nasvietiť prezidentský farbami bieloruskej vlajky…
Minister zahraničných vecí Korčok zaslal prostredníctvom oficiálnych zastupiteľov v Bruseli verbálnu nótu, dokonca aj ocenil rozhodnutie dočasne vzdať sa funkcie druhého najvyššie predstaviteľa belgickej polície. Lenže keď čítame a sledujeme naše médiá, tak vidíme, že pán minister Korčok je celé dni plne zamestnaný politickou situáciou v Bielorusku a zvrhnutím diktátora Lukašenka.
A náš pán premiér? Ten sa predsa nebude zaťažovať takými banalitami ako je surové zabitie občana jeho vlastného štátu. Veď predsa v čase, keď sa to udialo mal plnú hlavu míľnikov a myšlienok ako prevziať moc. Teraz má zasa plnú hlavu toho, ako by nasr..al čo najviac ľudí, aby mal aj nejaké to potešenie v živote a statusov na sociálnych sieťach, kde sa tým chváli.
Ale aby sme ho my nevďační občania neoberali o túto radosť, tak pre istotu nariadil, aby nás kontrolovala armáda a policajti, či dodržiavame proticovidové opatrenia. Ktovie, možno za tým bude aj obava, či tých ľudí, ktorých podľa jeho slov nasr..al, nebude už veľa a nezmysleli si náhodou protestovať ako v tom Bielorusku. Nuž, už sa nečudujem, prečo na ministerstve financií tak intenzívne pracovali na vytvorení nových pokutových bločkov.
Prekvapilo ma, že k prípadu zabitia Jozefa Chovanca sa nevyjadrila ani naša superbojovníčka, pani europoslankyňa Nicholsonová. Vlastne ona teraz bojuje proti komunistickej ideológii. Porušenie ľudských práv a následné zabitie slovenského občana, nie je až také dôležité, ako prenasledovanie ľudí za ich názory.
A keď som spomenula ľudské práva, čo vlastne robí naša pani ombudsmanka?
Čo je však najsmutnejšie, že keď sa toto všetko stalo, tak kvôli inej doteraz medializovanej a spolitizovanej vražde, ktorá mala poslúžiť na prevzatie moci, všetci tí, ktorí mali plné ústa toho, ako v našom štáte občania trpia politickou zlovôľou vtedajšej vlády, čušali pri tomto zabití, ktoré sa po prezretí si videa, dá definovať ako vražda. Čušali médiá aj politici a mnohí čušia aj teraz. Je smutné, že rodina dva roky bojuje za spravodlivé vyšetrenie zabitia ich príbuzného a prípad sa pohol až po medializovaní videa v zahraničí.
Na tomto mimoriadne tragickom prípade je však veľmi dobre vidieť, kto nám v skutočnosti vládne. Čím sme my obyčajní Slováci pre tých, ktorí plnia príkazy a nariadenia tých, ktorí riadia túto slobodnú a demokratickú spoločnosť.
Keď som prvýkrát videla nezostrihané video, ale aj tie predtým, pochopila som, že sa to môže stať komukoľvek z nás a nielen v zahraničí. A môže sa stať, že sa všetko ututle a ani pes po nás neštekne, pretože toto je ukážka hodnôt, ktorými sa riadia tí, vládnu a nejaký človek, ktorého surovo zabili pre nich nemá žiadnu hodnotu, pokiaľ ho nemôžu využiť na splnenie vlastných ambícií.
Takže ALL FOR JOZEF nebude… Veď načo aj…