čo život dal a vzal

Tak sme sa konečne dožili…
Konečne tu máme to, po čo sme všetci tak túžili. Nuž neviem či všetci, ale stále nám tvrdia, že je to naša voľba, pretože sme to chceli a sami zvolili.
V pozadí volebného divadla na spôsob hollywoodskej produkcie podporenej dokonalým marketingom, sme si zvolili totalitarizmus.
A aby sme sa upevnili a utvrdili v tom jedinom a správnom názore a nezotrvávali v poblúdení mysle, že si môžeme myslieť čo chceme, vládna strana nám bude posielať svoje propagačné materiály. Vlastné vládne noviny, pod heslom „Vládne noviny do každej rodiny!“ a bol by v tom čert, aby sme ostali tápať vo vlastnom nevedomí a dopúšťali takého neodpustiteľného zločinu, ako je mať svoj vlastný názor.
A ak by sme si aj zmysleli mať nejaký ten vlastný názor, tak oni nám ho už rýchlo vytlčú z hláv obmedzením slobody prejavu, ale hlavne obmedzením slobody po prejave. Už teraz máme dokonca vo vysokých štátnych postoch ľudí, ktorí sa venujú tejto totalitomilej činnosti, ako je sliedenie po ľuďoch, dopúšťajúcich sa „zločinu“ mať vlastný názor. Nuž a čo pomôže vynútiť si akceptovanie jediného správneho názoru? Prísny a exemplárny trest. Najlepšie v podobe trestného oznámenia, verejného lynčovania a prenasledovania vinníka a často aj jeho rodiny. Zničenie jeho dobrej povesti kompromitovaním a ohováraním a verejnou šikanou.
Jediný správny názor sa dá vynútiť aj likvidáciou médií, ktoré šíria iné názory a najmä vytvorením monopolu na masovokomunikačné prostriedky, ktoré šíria ten jediný správny názor…
Čo tam po nejakej slobode, či ľudských právach. Veď práve to je brzda k progresívnemu a transparentnému vytvoreniu totalitárnej spoločnosti, ktorá presadzuje len ten svoj jediný správny názor.

Zdroj:Totalitarizmus