Akosi prirýchlo ubiehajú dni
v lenivom tempe času…
Akosi prirýchlo sa mení svet
a ja spolu s ním,
čakajúc na nový nádych nádeje…
Prirýchlo uteká život,
aj myšlienky, víriace hlavou
prirýchlo prichádzajú
a prirýchlo sa strácajú
v hlbinách smútku duše,
skryté pred zvedavými pohľadmi
rovnakej všednosti súcna…
Prirýchlo utekám sama pred sebou
až strácam dych, ale aj strach,
v nemeniacej sa túžbe žiť…
Slnovratovo 14.07. 2020
Minulý týždeň som na sociálnych sieťach a v niektorých alternatívnych médiách zachytila podivnú „vojnu jej predstaviteľov“, ktorá začala tzv. „alternatívu“ rozdeľovať. Nie, nebudem sa tu rozpisovať o aktéroch tejto „vojny“, ale o tom, čo ukázala nielen o tých, ktorí sa hrajú na predstaviteľov „alternatívy“, ale aj o spoločnosti [...]
„Duša národa ešte stále žije“, pomyslela som si, keď sa začítala a neskôr započúvala do básnickej zbierky Radovana Masára „Slavjan“. Básnická zbierka „Slavjan“ nie je rozprávkovým dielom plným mytológie a idealizácie Slovanov, naopak je to to dielo, ktoré ukazuje drsnú a krutú pravdu o národe pred ktorou si mnohí ľudia, politici a najmä [...]
Vystrela som prázdne dlane k nekonečnu nádeje a prosila som v tichu večnosti, o malý, maličký zázrak, aby som Ťa smela nájsť tam, kde sme naše životy rozdelili miliónmi svetelných rokov spomienkami na budúcnosť... Devana Slnovratovo 19. 4. 2026 Báseň bola pôvodne zverejnená na: Belobog.sk
Celá debata | RSS tejto debaty