Začal mi chýbať. Taký ten čas obyčajných zázrakov, ktoré vieme robiť len my, ľudia. Mám pocit, ako keby sme na tie jednoduché zázraky zabudli, nepotrebovali ich. Už dlhšie si všímam, že ľudí nezaujímajú pekné a hodnotné veci. A možno ich ani nepotrebujú. Mnohým stačí k životu mať len naplnené biologické potreby. Mať plné brucho, zasmiať sa na stupiditách, […]

Padám, ale aj tak sa vznášam, na krídlach beztiaže pohladení Tvojich rúk… Padám, do vnútra Tvojich bozkov ťažších ako spomienky na hmlu budúceho rána… Padám, do hlučného ticha milovania, a hĺbky vesmírnej pavučiny utkanej z Tvojej nehy… Padám a vstávam zároveň, bežím k Tebe Láska, rýchlejšie ako život v ústrety večnosti… Slnovratovo […]

Pred pár dňami som videla film Antonína Moskalyka z roku 1984 „Kukačka v temném lese“. Je to príbeh mladého dievčaťa Emilky, ktorá bola odobratá svojej matke a poslaná na prevýchovu do rodiny veliteľa koncentračného tábora. Vo filme ma zaujala jedna veta, ktorú povedal Emilke jej nový vychovávateľ Herr Kukuck, keď v noci išla sama v dome do kuchyne a komory: „Toto […]

Veľakrát v živote som stretla ľudí, ktorí boli presvedčení o svojej múdrosti, ba priam genialite. Spájalo ich veľa. Nadradené, egoistické a drzé správanie sa, nafúkanosť, žiadna sebareflexia, neschopnosť počúvať iných, neschopnosť zamyslieť sa nad názormi iných a agresívne obhajovanie svojej pravdy, bez schopnosti argumentácie. Takíto ľudia si vyžadujú vašu […]

Áno, žijeme v čase falošných ilúzií. Občas mi všetko to, čo sa deje pripomína jednu veľkú hollywoodsku produkciu, alebo marketingovú kampaň, ktoré okolo nás vytvárajú existenciu reality. Presviedčajú nás, že spoločnosť, ktorú tvoríme je založená na nejakých hodnotách, ale práve tie hodnoty, o ktorých sa toľko hovorí, sú v skutočnosti falošnou ilúziou hodnôt […]

Vždy máme na výber. Môžeme si vybrať, ako sa zachovať, ako sa rozhodnúť, čo urobiť, čomu dať prednosť, kým byť. Viem, nie je to vždy jednoduché, pretože život nás stavia do takých situácii, v ktorých si myslíme, že na výber nemáme a nie sú riešiteľné. Môžeme si vybrať vlastnú cestu života, aj keď je plná prekážok, je len na nás ako ich budeme zdolávať. […]

Tak veľmi, veľmi chcem, hoc aj holými rukami, bez kriku a plaču, len ticho a bez zbytočných slov rozbiť múr bolesti, postavený večnosťou okolo nás, z nesplnených snov a slov a prázdnych bezsenných nocí… Tak veľmi, veľmi chcem, aspoň raz a možno naposledy, ochutnať aspoň jednu kvapku šťastia, čistej ako láska sama, padajúcu z očí nočného neba, umierajúc a […]

Pomyslela som si hneď po tom, ako som si prečítala článoček tu na Pravde, na aké podujatia je vydaný zákaz zhromažďovania sa. Ale aj to, čo je považované za povolené zhromažďovanie sa a čo už nie. Nuž áno, podľa MV máme právo zhromažďovať sa, ale len v prípadoch ako sú výlety do prírody, či bohoslužby a iné… Vraj to patrí medzi ľudské práva zakotvené v […]

Po informáciách posledných dní to vyzerá, že so Slovenskom to ide rapídne z kopca a premýšľam, ako hlboko ešte musíme padnúť, aby si nielen pán premiér, ale aj ľudia uvedomili, čo sa v skutočnosti deje. Mnohí si to začali uvedomovať už pri jeho vystúpeniach na tlačovkách, na ktorým sa ku občanom správa, ako ku malým nechápavým detičkám, ktoré potrebujú mať […]

Kedysi som ako malé dieťa, čítala českú rozprávku „ Otesánek“. Už si nepamätám v akej knihe to bolo, ale obrázok Otesánka, divného stvorenia, ktoré bolo neuveriteľne pažravé a nenásytné a ktoré zožralo všetko, čo mu prišlo do cesty, vo mne vtedy vzbudil strach a odpor. Detský strach z podobných stvorení pominul, ale odpor ostal. Premýšľala som, kedy sa z […]