čo život dal a vzal

Pred pár týždňami ma zaujal rozhovor slovinského ľavicového filozofa Slavoja Žižeka s guatemalskou právničkou a ľudskoprávnou aktivistkou Renatou Ávila,„Riešenie je jasné, komunizmus, alebo barbarizmus“ , o dopade koronakrízy na svetové dianie.
V rozhovore ma zaujalo viacero myšlienok, a to najmä tie, ktoré súviseli so zmenou spoločenského, ale aj politického stavu sveta. Slavoj Žižek načrtol možné riešenia, ale aj veľmi temnú prognózu, čo sa môže stať, ak svetové vládnuce elity nezačnú chápať, že sa kapitalistický svet tak, ako sme ho poznali rúca a nedokáže prežiť v tejto podobe. Mňa najviac zaujalo to, ako si predstavuje „komunizmus“, ale najmä to, ako môže vyzerať úporná snaha kapitalistických elít, zachovať si svoju ekonomickú nadvládu. Pretože tak ako S. Žižek povedal v rozhovore, aj keď sa boháči môžu na pár mesiacov izolovať pred nákazou, je zrejmé, že na vlastné prežite potrebujú nás obyčajných ľudí. Podľa neho, kapitalizmus v takej forme ako fungoval doteraz, nedokáže. A ak kapitalistické elity budú chcieť zachovať tento stav aj po koronakríze, tak siahnu po tvrdej diktatúre a spoločnosť sa ocitne v chaose, keď sa k moci môžu dostať lokálne gangy.
Svet po koronakríze už nebude taký, ako sme ho poznali, ale ten kapitalistický sa začal rúcať už dávno pred ňou. Súčasná kríza je už len pomyselnou špičkou ľadovca úpadku kapitalistického sveta. A to, čo sa v súvislosti s ňou deje, je snaha zaviesť totalitný režim s dôkladnou kontrolou obyvateľstva, spolu s drastickým obmedzením ľudských práv.
Preto už dlhšie premýšľam o tom, čo S. Žižek pred viac ako mesiacom hovoril.
Stačí sa pozrieť na našu súčasnú politickú situácii. Nepripomína naša terajšia vláda prevzatie moci lokálnym gangom? Veď kto sa v skutočnosti dostal k moci a za akých podmienok? O tom, že vládu skladali štyria milionári, z ktorých každý má svoju minulosť vieme všetci. Sami vidíme, ako sa správa náš pán premiér. Arogantne, drzo sa vysmieva občanom tohto štátu do očí a správa sa ku nim ako ku skupine nesvojprávnych hlupákov, alebo ešte lepšie, ako pán veľkomožný ku nevoľníkom a poddaným. Vláda zavádza reštrikčné opatrenia voči vlastným občanom, drzo ich oberá o sociálne istoty, bežne porušuje ľudské práva zakotvené v Ústave SR. O tom, kto je podľa pána premiéra najvhodnejším kandidátom na post generálneho prokurátora a akým spôsobom chce dosiahnuť jeho zvolenie, je ukážkou toho, že Slovensko sa už zmieta v chaose barbarizmu. Podobné scenáre o prevzatie moci, sa začali diať aj v susedných krajinách.
Takže tu na Slovensku, sa nateraz môžeme úplne rozlúčiť s víziou „komunizmu“ akú má S. Žižek, citujem: „Relatívne efektívny štát, ktorý má moc zasahovať do pravidiel na trhu a organizovať zdravotníctvo a pod., podporený zhora medzinárodnou silnou spoluprácou a zdola lokálnou mobilizáciou.“
V súčasnosti je „komunizmus“ veľmi moderné označovať ako zločineckú ideológiu a démonizovať ho tzv. „zločinmi komunizmu“, ktoré najviac zdôrazňujú tí, ktorí obhajujú zločiny kapitalizmu. A aj napriek tomu, túžba ľudí po sociálne spravodlivej spoločnosti silnie. Ľuďom už nestačí lacné mačacie zlato a hnus zabalený v trblietavom pozlátku kapitalistických lákadiel, ale túžia po skutočnej slobode a právach, po ľudskej dôstojnosti, po skutočných hodnotách, po pokojnom živote v mieri. A čím silnejší útlak zažívajú, tým je tá túžba silnejšia.
Áno, to čo sa začalo diať aj u nás, je len začiatok barbarizmu, ktorý sa môže zvrhnúť na úplný barbarizmus v podobe prenasledovania a zatvárania, ale aj vraždenia ľudí kvôli názoru, čo sa dialo v tridsiatych rokoch minulého storočia po nástupe Hitlera k moci a v päťdesiatych rokoch praktiky „komunistických a mccarthyovských“ fanatikov v Európe a v USA. Ale aj barbarizmus, v podobe krutejšieho vykorisťovania a zotročovania obyčajných ľudí, nekontrolovateľného násilia, zabíjania a ničenia v podobe vojen, ktoré prebiehajú vo svete už aj v súčasnosti.
Zatiaľ si to mnohí z nás neuvedomujú, ale celý súčasný svet a nielen západná kapitalistická civilizácia sa ocitol v situácii, keď sa začína „boj“ o záchranu budúcnosti nielen ľudstva, ale aj samotnej planéty.

Zdroj: Rozhovor Slavoja Žižeka s Renatou Ávila