čo život dal a vzal

V spoločnosti, kde sa meria všetko hodnotou peňazí, nič nie je zadarmo. Čo tam po nejakých hodnotách, či sociálnych istotách. Stačí nájsť primeraný dôvod na to, aby sa dalo siahnuť najzraniteľnejším skupinám občanov na posledné zvyšky akých, takých sociálnych vymožeností.
Teraz máme slávny koronavírus, ktorým sa dá ospravedlniť skoro všetko, pandémia nadvýroby, pandémia morálnej krízy, chamtivosti, bezcitnosti, egoizmu, nečestnosti… Všetky tieto pandémie spôsobujú nárast chudoby, neistoty, zločinnosti, ale na druhej strane podporujú ešte väčšie bohatnutie bohatých.
Že ide v prvom rade o ľudské zdravie a životy? Akú hodnotu má pre bohatých zdravie bedače? A akú hodnotu majú pre nich obyčajné ľudské životy? Ľudia tomu už prestávajú veriť.
Ani v našom štáte nie je nič zadarmo.
Vlaky zadarmo pre dôchodcov, pre študentov? Ešte to tak! V záujme ich zdravia bolo nutné zrušiť tieto sociálne výhody. Podľa slov pána premiéra sa vraj dôchodcovia len tak prevážali na výlety do Tatier a on nemohol dovoliť, aby sa nakazili. Nuž áno, celé húfy dôchodcov okupovali tých pár poloprázdnych vlakov, ktoré ešte premávajú a chodili vo februárovej a marcovej pľušti na výlety niekam, kde už v tom čase bolo všetko pozatvárané. Študenti sedia na zadkoch doma, školy a internáty sú zatvorené, krčmy, vinárne, kaviarne a všetky miesta, kam by si mohli ísť vyraziť sú zatvorené tiež. Ale bolo ich treba ochrániť pred nákazou, lebo cestovanie od nikam do nikam, je vysoko rizikové.
Obedy zadarmo pre školopovinné deti? Taký luxus, no fuj! Hlavne teraz, keď aj tak deti nechodia do školy. Ale vraj učia sa doma, či?
Som zvedavá, čo všetko si súčasná vláda zdôvodní a ospravedlní koronavírusom. Čo príde na rad najbližšie?
Dôchodky? Minimálna mzda? Rodičovský príspevok a prídavky na deti? Výška životného minima a iné sociálne dávky?
Keď nebudú peniaze pre blaho vyvolených, tak nie je problém siahnuť chudobine aj na to málo, na čo mali zatiaľ právo a nárok, pretože nič nie je zadarmo. Uvidíme, ako dlho vydrží tá sľubovaná finančná pomoc, pre tých, ktorí sa už teraz ocitajú bez práce.
Nuž zadarmo nie sú ani tie bombastické výhody, ktoré táto vláda vraj dosiahla pre ľudí. Napríklad odklad splátok úverov. Splátky možno síce odložiť, ale úroky porastú aj počas tejto doby a ľudia ich budú musieť zaplatiť. Ale je to až taká obrovská pomoc? Skôr by som povedala, že je to populistický krok a poriadne zavádzanie obyvateľstva, pretože vyššie úvery, či už hypotéky, alebo aj spotrebné, si klienti bánk poisťujú aj kvôli prípadu, že ochorejú, stratia prácu, alebo aj pre prípad úmrtia.
A keď máme hovoriť o tom, že nič nie je zadarmo a všetko niečo stojí, tak by bolo dobré pripomenúť, že zadarmo neboli ani voľby, zadarmo nie sú štedré štátne príspevky stranám po voľbách, o ktorých sa teraz čuší. Zadarmo nie sú štedré platy pánov politikov, množstva štátnych úradníkov a mnohých iných, ktorých tento štát platí.
Verím tomu, že zadarmo neboli ani billboardy, ktoré teraz zdobia štát, že vraj „spolu to zvládneme“…
Vážne to zvládneme, keď sa ocitáme na prahu obrovského prepadu ekonomiky, ale aj morálnych hodnôt, keď vidíme, ako sa ukazujú skutočné ľudské charaktery?
Vážne to zvládneme po tom obrovskom mediálnom výplachu mozgov a zastrašovaní ľudí?
Zvládneme to, keď sme už teraz tak názorovo rozdelení, že mnohí ani len nechcú pripustiť iný názor, ako ten svoj?
Zvládneme to, keď budú ľudia umierať nie na nákazu vírusom, ale od hladu a biedy?
Zvládneme to, keď si mnohí zakrývajú oči pred skutočnosťou, že sme len druhotriednou kolóniou s montážnymi halami a lacnou pracovnou silou pre vyspelý Západ?
Zvládneme to, keď sa práve tí, ktorí z nás tridsať rokov žijú a vyciciavajú nás začnú správať rovnako sebecky, ako to bolo v prípade zdravotníckej pomoci pre štáty?
Zvládneme to, keď nič nie je zadarmo?