čo život dal a vzal

Chápem ľudí, ktorí majú strach z nákazy a boja sa o vlastné zdravie a životy. Zdravie sa snaží ochrániť si, snáď každý z nás. Malo by to byť pre nás prirodzené starať sa oň. Lenže ľudské telo nie je dokonalý stroj a aj keď sa mnohí snažia si zachovať ilúziu mladosti, starnutiu a opotrebovaniu organizmu sa nevyhne nikto z nás. Tak, ako sa málokto z nás dokáže vyhnúť chorobám. Každá doba pozná iné ochorenia, tak je to aj v súčasnosti. Mnohé choroby, na ktoré sa kedysi bežne zomieralo, sa dajú dnes vďaka moderným liekom liečiť, ale ešte stále sa bojíme chorôb na ktoré niet lieku.
Áno, zdravie má pre ľudí obrovskú hodnotu, až takú že neváhajú zaň štedro platiť a súčasný systém to začal neuveriteľne zneužívať a využívať. Zo zdravia sa stal jeden z najvýnosnejších biznisov a z chorých ľudí už nie sú pacienti, ale klienti, ktorí platia za medicínske služby, lieky a starostlivosť. Takže sa bežne stáva, že človek, ktorý ide len na preventívnu prehliadku, ide z nej s taškou liekov, ktorá by ho mala udržať pri zdraví a zlepšiť jeho stav. A človek uverí, že je to pre jeho dobro a na raňajky si dá hrsť liekov, na obed tiež a večer zaspáva s dobrým pocitom, že robí niečo pre svoje vlastné zdravie.
Nie, neodrádzam ľudí brať lieky, ktoré nevyhnutne potrebujú, ale mnohí by sa mali zodpovedne zamyslieť nad tým, či skutočne robia niečo pre svoje zdravie a napchávanie sa liekmi, ktoré by mohli nahradiť zdravou stravou a zmenou životosprávy, nie je len obyčajnou zbabelosťou prevziať zodpovednosť sám za svoje zdravie.
Začínam mať pocit, že boj s koronavírusom začína byť pomaly módnou záležitosťou. Dokonca sa do neho zapájajú rôzne celebriťky, ktoré propagujú módne rúška na tvár, alebo sa predvádzajú ako prežívajú karanténu, či trpia tým, že nemôžu žiť, tak ako boli zvyknuté predtým…
Žiť ako predtým…
Pred pár rokmi som ochorela. Na začiatku ma to dosť vystrašilo, asi ako každého, kto sa s tým stretol. Premýšľala som, čo som urobila zle, že som ochorela práve na túto chorobu, keď nefajčím, snažím sa byť čo najviac na vzduchu a zdravo žiť. Nuž, nadmerné množstvo práce a povinností, ale aj nesprávne nastavená liečba, si vybrali svoju daň. Začala som brať lieky, po ktorých som sa cítila veľmi slabá a stále viac chorá. Nakoniec som ich vysadila s tým, že ak mám zomrieť, tak nech je to s „čistou hlavou“. Bolo mi povedané, že keď ich nebudem brať, neprežijem zimu… Prežila som už tretiu.
Mohla som sa utiahnuť do seba a stále premýšľať o tom, že čoskoro zomriem a čakať na smrť.
Zaťala som sa a začala som žiť. Žijem s vedomím, že tu môžem byť dva týždne, mesiac, alebo aj niekoľko rokov. Viem, že aj obyčajné prechladnutie môže mať pre mňa fatálne následky, ale každé ráno vstanem a idem do práce, aj keď som v rizikovej skupine. Plne som prebrala zodpovednosť za svoje zdravie a život. Nie, s chorobou nebojujem, naučila som sa s ňou žiť a choroba ma naučila žiť. Občas musím brať aj lieky, ale beriem ich s rozvahou. Začala som si postupne budovať imunitný systém, ktorý som mala vďaka liečbe úplne zničený a robím to hlavne prírodnými prípravkami. Ešte pred chorobou som sa venovala bylinkárstvu a po ochorení som pochopila akú v skutočnosti majú obyčajné bylinky liečivú silu, ale chcem poukázať aj na to, že liečenie bylinkami nie je módna záležitosť, mali by sa používať zodpovedne, ak chceme, aby nám skutočne pomohli. Snažím sa jesť zdravo a veľa zeleniny si dopestujem sama, chovám sliepky a králiky. Začala som sa ešte viac hýbať a keď vládzem, tak si zacvičím kalanetiku, alebo pár cvikov z jogy. Mám priateľa lekára, ktorý ma neodsúdil za to, že som vysadila klasickú liečbu, ale dokonca mi poradil alternatívnu na prírodnej báze, ktorá mi pomohla.
Prečo to píšem?
Pretože ľudia majú obrovský strach z nákazy koronou. Nosia masky a nechali sa presvedčiť, že za ich zdravie a životy môžu rozhodovať iní. Namiesto toho, aby sa správali zodpovedne, správajú sa ako zbabelci. Je jednoduché sedieť zatvorený doma a myslieť si, že keď nebudem vychádzať von a budem sa vyhýbať ostatným, tak sa mi nemôže nič stať.
Lenže…
Vírusy a rôzne „bacily“ tu boli a budú a my by sme sa mali naučiť s nimi žiť. Teraz máme celosvetovú paniku z jedného vírusu a vlády robia nezmyselné opatrenia, neničia len vlastné ekonomiky, ale ničia aj zdravie a životy ľudí. Áno snažia sa zabrániť nákaze. Ale čo robili doteraz? Ako chránili zdravie vlastných občanov? V skutočnosti sa na nich vykašlali. Pretože tento systém je založený na uctievaní Zisku a peňazí ako božstva. Namiesto toho, aby chránili vlastné ekonomiky, občanov a ich zdravie, tak si chránia len vlastné kšefty.
Pokiaľ sa zdravie občanov nestane prioritou vlád každého štátu, tak sa nebudeme vedieť brániť nielen nákazám, ale ani bežným civilizačným ochoreniam. Stačí sa pozrieť, aké potraviny jeme, aký vzduch dýchame, ale aj to, čo som písala, koľko zbytočných liekov ľudia hltajú ako lentilky. A je to spôsobené kolotočom hyperkonzumu, do ktorého sme sa dostali a ten sa točí čoraz rýchlejšie, takže bolo len otázkou času, kedy sa stane niečo takéto a ti najslabší jedinci začnú naň doplácať.
Všetci doteraz len tliachajú o nebezpečenstve nákazy a čo robiť, aby sme sa nenakazili. Ale nikto nehovorí o tom, čo by sme mali robiť, aby sme vôbec prežili. Nielen nákazu, ale hlavne zlé a nezmyselné rozhodnutia politikov, ktorí vládnu. Tu na Slovensku sme každodenne vystavovaní šantánovým predstaveniam pána premiéra, ktorý sa vôbec nespráva zodpovedne a rozvážne, ale v skutočnosti takto skrýva vlastnú neschopnosť a zbabelosť. Preto je najdôležitejšie hovoriť ľuďom pravdu a nie zasievať strach, ktorý plodí obavy z budúcnosti a beznádej.
A na začiatok je potrebné povedať, že strach zabíja a ničí nás viac, ako skutočné choroby.
Nedávno som v jednej debate čítala krátky príbeh o tom, ako do jedného mesta mala prísť Smrť. Mestskému strážcovi povedala, že si vezme 7 000 životov. Keď odchádzala, strážca jej povedal, že ho oklamala, pretože zomrelo 15 000 tisíc ľudí. A Smrť mu odpovedala, že išla len po tých, po ktorých mala prísť a tých ostatných zabil ich vlastný strach.
Čo máme urobiť aby nás nezabil nás vlastný strach. Mali by sme dať prednosť zodpovednosti, rozvahe a odvahe, pred strachom a zbabelosťou.