čo život dal a vzal

Pred pár rokmi som napísala článok s názvom „Hrdza a sneť v nás“ a to, čo sa deje v spoločnosti a nielen v tej našej ale v celej Západnej, je príznakom toho, že táto téma je stále aktuálna.
Hrdza nenávisti, pokrytectva a ľahostajnosti a sneť chamtivosti, lakomstva a túžby po moci zasiahli spoločnosť ako nevyliečiteľná infekcia a rozožierajú ju ako gangréna.
Keď je organizmus chorý, je potrebné liečiť ho.
Mnohí si však myslia, že keď choré miesto prekryjú čistým luxusným obväzom v podobe ligotavého mačacieho zlata falošného bohatstva, tak sa infekcia nebude šíriť. Nepomôže ani hojné požívanie parfému prázdnych fráz o západných hodnotách. Nie, ani ten nezakryje hnilobný zápach rozkladu spoločnosti.
Spoločnosť je chorá a imidžová náplasť slobody, nezakryje gangrénu vykorisťovania človeka človekom, chudoby, sociálnej nespravodlivosti, neľudskosti a amorálnosti. Nezakryjú ju ani široké úsmevy tých, ktorí ju v skutočnosti najviac ničia svojim hladom po moci a nenásytnosťou a tvrdia, že je to ten najlepší liek a všetko je v poriadku.
Spoločnosť účinné lieky začala považovať za škodlivé. Presvedčili ju o tom tí, ktorí najviac bohatnú na jej chorobe. Preto sú etické princípy, morálne hodnoty, humanizmus a ľudské práva pošliapavané dogmatickým náboženstvom demokracie, ktoré nepripúšťa iné idey ako tie vlastné, ktoré sú založené na viere v moc peňazí a práve silnejšieho.
Ak ľudia samotní nepochopia, napriek svojmu vzdelaniu a možnostiam, ako ťažko je spoločnosť chorá a sami nebudú chcieť jej uzdravenie, spoločnosť zahynie, tak ako každý ťažko chorý organizmus.
Liek na uzdravenie spoločnosti je v každom z nás, len si musíme uvedomiť, čo to je…