čo život dal a vzal

Tak a máme novú aféru, ktorú média predhodili publiku lačnejúcemu po lacnej zábave.
Ale je to skutočne lacná zábava?
Dozvedeli sme sa, že pán Danko si telefonoval so slovenskou Žužou Hari, s ktorou necudne špásoval a ešte jej aj koťuha mazaná vykal. A to vraj dokonca trikrát. No fujki.
Čo si to ten Andrej dovolil?
Nuž asi len to, čo robí v dobe virtuálnej reality mnoho ľudí. Niektorí tak hľadajú známosti, iní zábavu, podaktorí „vypustiť paru“, alebo len možnosť nezáväzne si zalaškovať.
Nie, neobhajujem konanie pána Danka, ale osobne ma nezaujíma jeho intímny život. Je to len a len jeho súkromná záležitosť. A nezaujíma ma ani súkromný a intímny život iných ľudí.
Čo ma však zaujalo, je spôsob, ako sa táto téma dostala na verejnosť a prečo.
Na prípade nielen pána Danka môžeme vidieť, že sa dotyčná kráska, ktorá kontaktovala mnoho vysokopostavených mužov, špecializovala práve na túto skupinu. Pod falošným menou, fotkou, identitou. A vôbec sa nečudujem, že jej sadli na lep. Jednoducho bola profesionálka v tom čo robila.
Osobne si myslím, že aj jej spojenie s vraždou, je hlavne kvôli kompromitácii politikov a iných ústavných činiteľov.
Zaujímavé je, kedy a ako médiá túto správu zverejnili.
A tu vážení, prestáva akákoľvek mediálna zábava a divadlo na zaslepenie voličov.
Naše médiá mali túto správa od medzinárodnej siete investigatívnych novinárov OCCRP, ktorá ich sprístupnila v rámci projektu „Kočnerova knižnica“.
Fajn. Takže nejaká medzinárodná sieť investigatívnych novinárov má také právomoci, ktoré sú nadradené nad slovenskú jurisdikciu a ľudské práva zakotvené v Ústave SR. Je zvláštne, že títo ľudia majú prístup k spisom v kauze Kočner, ale aj vraždy novinára Kuciaka a jeho priateľky a dali ich na zverejnenie našim novinárom práve mesiac pred voľbami.
To, že boli porušené ľudské práva pána Danka je dôkazom toho, že môžu byť porušované ľudské práva kohokoľvek z občanov Slovenska. Ktokoľvek z nás, kto bude pre týchto ľudí nepohodlný, jednoducho môže byť sledovaný, odpočúvaný, môže byť kontrolovaná jeho súkromná korešpondencia a môže byť diskreditovaný v médiách, môže byť na neho kydaná špina, môže byť osočovaný, lynčovaný bez toho, aby sa mohol brániť.
Iným problémom sú praktiky, vďaka ktorým médiá tieto informácie zverejňujú, a to je inštalácia sledovacích a odpočúvacích zariadení do kancelárií vysokopostavených ľudí.
Nuž a čím sa previnil pán Danko, že sa Slovač dozvedela o jeho poriadne pritiahnutom za vlasy, laškovaní so Žužikou?
Okrem toho, že jeho strana bola za 60% paušálnymi výdavkami pre drobných živnostníkov z donútenia, doprial pracujúcej chudobine na náklady zamestnávateľa aspoň víkendovú rekreáciu, na ktorú by mnohí ani nešli.
Ale to, čo si dovolil v zahraničnej politike, presiahlo medze, ktoré určujú tí, ktorí financujú spomínanú novinársku sieť OCCRP. Dovolil si poukázať a prekaziť plánovanú výstavbu objektov USA armády, ktorá sa mala uskutočniť bez vedomia občanov Slovenska, ale ešte aj provokuje dobrými a priateľskými vzťahmi s Ruskou federáciou, od ktorej je náš štát energeticky závislý. Dokonca si dovolil na oslavách SNP vyzdvihnúť osobnosti, ktoré stáli za jeho vznikom a bývalého prezidenta Husáka.
Áno, kapitáň a plagiátor, ako média pána Danka familiárne nazývajú, si dovolil niečo, čo je vo vyspelej a civilizovanej západnej spoločnosti neprípustné a to najmä v krajinách východného bloku. Napriek svojím chybám a nedostatkom, si dovolil hájiť záujmy občanov vlastného štátu, záujmy vlastného národa. A to mediálni a politickí strážcovia slobody a demokracie nemohli nechať bez trestu.
Nie, nie som fanynka pána Danka, ale snažím sa na svet a spoločnosť pozerať z viacerých uhlov.
Preto ma zaujíma to, či ešte vôbec žijeme v slobodnom a zvrchovanom štáte?
Alebo sa zajtra, pozajtra, či v blízkej budúcnosti objavia na verejnosti súkromné záležitosti kohokoľvek z občanov, ktorých jediným cieľom bude zničenie súkromia, dobrej povesti, ľudskej dôstojnosti?
Žiaľ, čím viac špiny chrlia média a tí, ktorí chcú prevziať moc v tejto „krajine“ na nepohodlných ľudí, tým viac sa ukazuje, aké praktiky používajú a čoho sú schopní.
Ktovie aká „gate“, alebo čie gate, či gaťuľky sa budú prepierať v médiách nabudúce…
Nechajme sa prekvapiť, do volieb ostáva ešte mesiac.
Len, aby nás po voľbách neprekvapil návrat v čase, do doby tridsiatych a päťdesiatych rokov minulého storočia, pretože tam naša spoločnosť speje…