čo život dal a vzal

Tento rok akosi priskoro opadáva lístie z orecha, aj z brezy a počasie si robí čo chce.
V jeden deň bolo horúco a motýle, ako keby sa zbláznili, lietali bez cieľa a ani nehľadali sladkú potravu.
Chvíľku som ich pozorovala a spoločnosť na záhrade mi robila mačička tuláčka, celá biela, s čierným chvostíkom, ktorá lovila myši.
Aj ona ma pozorovala a opatrne si udržiavala od mňa odstup. Tvárila som sa, že si ju nevšímam, aby sa ma nebála, ale jej hlad bol väčší ako strach zo mňa. Pozerala som sa na ňu, ako ticho, nepohnuto sedí a striehne a o chvíľku sa napchávala úlovkom. Okolo mňa poletovalo modré šidielko a hľadalo si miesto na pristátie. Krásne teplé popoludnie, plné vôní sušiacej sa trávy a bylín, ale aj slnka a lenivého vetra.
Na druhý deň som vymenila kraťasy a tielko za hrubé nohavice a sveter. Fúkal silný, studený vietor a po oblohe sa prevaľovali prvé jesenné mraky, aj keď leto malo byť v plnom prúde. A večer prišla zvláštna búrka, aké bývajú len začiatkom jesene. Priniesla ešte väčšie ochladenie, nie také rýchle, letné, osviežujúce, ktoré prečistí horúci vzduch v sparnom dni, ale chlad, ktorý zaliezal až pod kožu.
Z tmavej oblohy padali ťažké kvapky, najskôr len sem tam, potom trochu silnejšie a dážď trval ešte dlho potom, keď prestalo hrmieť a blýskať sa a búrka sa lenivo presunula o kus ďalej.
A dnes je už zasa horúce počasie a znova behám po záhrade bosá, v tielku a kraťasoch.
Jeseň pomaly prichádza v nepatrných náznakoch, aj keď je ešte horúce leto. Prichádza s dlhotrvajúcimi rannými hmlami, ktoré nechávajú na tráve hustú rosu.
Prichádza s prvými žltnúcimi listami na breze a hlúčikmi lastovičiek na elektrických drôtoch.
Ale aj s prvým dozrievajúcim hroznom, ktoré vonia slnečnými lúčmi, tmavými sladkými slivkami, oranžovými tekvičkami a rozkvitnutými jesennými astrami.
Podobným spôsobom prichádza aj čas jesene nášho života. Ešte sme plní leta života a cítime sa mladí.
Ale zrazu sa objavia vejáriky smiechu okolo očí a vo vlasoch strieborné vlákna babieho leta.
Občas čo to pobolí, objaví sa nejaká choroba a z nás padá sila a energia ako lístie zo stromov.
Ale aj tak je to prekrásne obdobie života, plné nášho dozrievania. Už nie sme mladí, ale ani nie sme starí.
Dokážeme prežívať životné situácie inak ako keď sme boli mladí a vychutnávať si život plnými dúškami.
Dokážeme prežívať lásku a blízkosť milovaného človeka, oveľa intenzívnejšie ako v zbrklej mladosti.
Dokážeme hodnotiť život a vnímať jeho krásu a hĺbku a ešte stále dokážeme snívať.
Čas prichádzajúcej jesene nám dáva možnosť zberať plody nielen našej práce, ale aj života a pozorujeme svoje potomstvo, ako sa snaží žiť vlastný život a vylieta z teplého a bezpečného hniezda a snaží sa stavať vlastné hniezdo.
Čas prichádzajúcej jesene má svoje čaro a pôvab. Je plný farieb a chutí zrelosti prírody aj života.