Vôňa hory. . .

Pred týždňom, sme sa podvečer vybrali na vodu k prameňu, ktorý je na okraji lesa.
Bolo asi hodinu po daždi a keď sme vystupovali z auta, boli na ceste a aj na malom provizórnom parkovisku čerstvé mláky, ktoré boli veľkým lákadlom pre moju malú neter.
Sestra si položila na mokrú, drevenú lavičku pod stromami sveter a sadla si na naň. Pohodlne si vystrela nohy a položila ruky na už veľké bruško. Malá princezná čosi džavotala svojmu otcovi, zberala kamienky a snažila so dostať ku najbližšej kaluži.
Zadívala som sa smerom k hore a zacítila som jej vôňu. Vôňu, takú dôverne známu, ktorá bola samozrejmosťou môjho detstva a mladosti. Vôňu, ktorú som necítila celé roky a aj keď, tak len vo veľmi vzácnych okamihoch.
Hora voňala dažďom a letom, mokrým lístím a ihličím, prsťou, bylinkami, machom, hubami, malinami…Voňala pokojom a tichým šumom stromov, mäkkým tichom, ktoré pohlcovalo spev vtákov a bzukot hmyzu, ale aj okolitý ruch bežného života.
Sú chvíle, ktoré človeku stisnú srdce, vyvolajú spomienky a hlboké emócie a vtlačia slzy do očí.
Aj táto chvíľka bola taká. Taká, keď sú zbytočné všetky slová a človek sa oddá pocitom, ticho stojí a vníma len čas, ktorý ho objíme svojou nekonečnosťou. Čas, ktorý plynie aj bez nás, bol, je a bude, aj keď tu už my nebudeme.
Vedľa cesty stála opustená, stará drevenica, ktorú som si pamätala z detstva. Pri jej drevenom, polospadnutom plote, ktorý kedysi oddeľoval dvor od hory, rástla zdivočená, popínavá ruža, obsypaná malými, plnými hlavičkami kvetov.
Odtrhla som jednu vetvičku a odniesla som ju sestre. Potešila sa jej. Jeden kvietok, som zastokla aj malej princeznej za stuhu na klobúčiku.
Zašli sme sa pozrieť na zhorenisko zámku, ktorý kedysi slúžil na rekreácie pre bežných ľudí a teraz z neho ostali len obhorené ruiny. Spomenula som si, ako som tam bola kedysi dávno na matematickom sústredení a zo školy sme tam chodili na výlety a branné cvičenia. Malý park okolo zámku, býval vtedy plný ľudí a lúka pod zámkom zasa plná detí a ich kriku a hier.
Staré časy sa stratili v nenávratne, tak ako doba detstva a mladosti spojená s týmto miestom.
Ale vôňa hory, ktorá mi toto všetko pripomenula ostala rovnaká, nezmenená, taká aká bola kedysi, je teraz a bude aj budúcnosti…

Alternatíva a „alternatíva“…

23.06.2026

Minulý týždeň som na sociálnych sieťach a v niektorých alternatívnych médiách zachytila podivnú „vojnu jej predstaviteľov“, ktorá začala tzv. „alternatívu“ rozdeľovať. Nie, nebudem sa tu rozpisovať o aktéroch tejto „vojny“, ale o tom, čo ukázala nielen o tých, ktorí sa hrajú na predstaviteľov „alternatívy“, ale aj o spoločnosti [...]

Slavjan

04.05.2026

„Duša národa ešte stále žije“, pomyslela som si, keď sa začítala a neskôr započúvala do básnickej zbierky Radovana Masára „Slavjan“. Básnická zbierka „Slavjan“ nie je rozprávkovým dielom plným mytológie a idealizácie Slovanov, naopak je to to dielo, ktoré ukazuje drsnú a krutú pravdu o národe pred ktorou si mnohí ľudia, politici a najmä [...]

Hľadanie…

26.04.2026

Vystrela som prázdne dlane k nekonečnu nádeje a prosila som v tichu večnosti, o malý, maličký zázrak, aby som Ťa smela nájsť tam, kde sme naše životy rozdelili miliónmi svetelných rokov spomienkami na budúcnosť... Devana Slnovratovo 19. 4. 2026 Báseň bola pôvodne zverejnená na: Belobog.sk

Štatistiky blogu

Počet článkov: 1,457
Celková čítanosť: 6530263x
Priemerná čítanosť článkov: 4482x

Autor blogu