Tieto slová, som uvidela napísané na múriku pri cintoríne, keď som išla pozrieť na hroby svojich najbližších…
Netuším, či ich napísal človek so zmyslom pre humor, alebo niekto, kto berie život a smrť veľmi vážne.
Mne osobne, napísané na tom múriku, pripadali ako vtipné pripomenutie vážnych vecí.
Smrť je skutočne niečo, čo čaká nás všetkých a neminie nikoho z nás. Jeden môj dobrý kamarát na túto tému hovorí: „ Keď sa to podarilo iným, podarí sa to aj mne.“
Áno, mnoho vecí sa nám v živote podarí aj nepodarí. Niektorí ľudia prežijú často krát ťažký, ale naplnený život a mnohým ľuďom život utečie ako voda pomedzi prsty a príde chvíľa, ktorá nás čaká a neminie.
Ľudské životy sa líšia tak, ako sa líšime my ľudia.
Niektorí ľudia žijú tak, ako keby nikdy nemali umrieť. Myslia si, že nahromadený majetok ich ochráni pred poslednými vecami človeka. Zabúdajú na slová, ktoré hovoria o tom, že cintoríny sú plné nenahraditeľných ľudí a zabúdajú na to, že žiaden majetok nahonobený za života im neprinesie ten sľubovaný večný život.
Koľkí mocní sveta, boli pochovaní so svojim bohatstvom v domienke, že si ho budú užívať na inom svete spolu s bohmi. Pri archeologických nálezoch z celého sveta vidíme krásne zachované artefakty, ktoré nám hovoria o spôsobe života týchto ľudí, aj o kultúre a umení ich sveta, ale z človeka, ostáva pár kostí, či vysušená múmia.
Čo ťa čaká a neminie…
Tieto slová by nás mali upozorniť na význam a zmysel našich životov.
Mali by sme sa zamyslieť, čo po nás ostane. Či chceme život premárniť len braním a ničením iných životov, alebo či ho chceme naplniť dávaním.
Každý z nás má slobodnú voľbu, ako naloží s vlastným životom, ale nemá právo manipulovať so životmi iných ľudí a nemá právo oberať ich o slobodu a život.
Premýšľala som o slovách na múriku. Premýšľala som o ľuďoch, ktorí už odišli spomedzi nás živých a odpočívali na cintoríne a ktorých som mnohých poznala. Videla som ich v spomienkach. Niektoré spomienky boli také, že som sa musela usmiať, aj keď som cítila smútok. Niektoré vyvolali len bolesť a žiaľ nad premárneným životom.
Zmysel života spočíva v tom, čo po nás ostane, ako si nás budú pamätať tí, ktorí tu ostanú. Či zanecháme po sebe stopu dobra, lásky a radosti, alebo zla, bolesti a utrpenia, keď aj v našom živote príde chvíľa, ktorá nás čaká a neminie…
Čo sebe, to tebe Jancu? :)))))))))))))))))))) ...
On nerobkalo,jemu hrabkalo :)))))))))))))))))+ ...
grundzave a co si tam robkalo, haaaa??? ...
Čo sa ťa netýka, tomu daj pokoj a idz pozametat... ...
Ja mam rad ked pocujem v Nohaviciach:Ja rano ...
Celá debata | RSS tejto debaty