čo život dal a vzal

Pri počúvaní správ v aute a prechádzaní okolo veľkého billboardu, pomocou ktorého chce pán Matovič osloviť kresťansky cítiacich a veriacich občanov Slovenska, som si spomenula na jeho tlačovú besedu, v ktorej označil vraždu novinára Kuciaka a jeho priateľky za míľnik, ktorý mal spôsobiť návrat svedomia poslancov Smeru pád demokraticky a legálne zvolenej vlády.
Pán Matovič, vtedy ani nesníval, že táto udalosť bude veľkým míľnikom aj v jeho politickej kariére.
Kým on, hneď po vražde oduševnene vystupoval na tribúnach a v médiách a burcoval ľudí na protesty proti vláde a snažil sa o jej zvrhnutie, jeho terajší politický rival si pokojne užíval rodinnú lyžovačku.
Kým pán Matovič egocentricky zvolával rôzne tlačovky, rečnil a obviňoval stranu Smer a jej predsedu R. Fica z dvojnásobnej vraždy, jeho terajší politickí rivali, pracovali na vzniku vlastných politických strán.
Pán Matovič, zahľadený sám do seba a veriaci vo vlastnú výnimočnosť a nenahraditeľnosť, vôbec nepostrehol, že v skutočnosti bol len použitý na vykonanie špinavej práce a výťah k moci.
Jeho osobná nenávisť voči strane Smer a jej predstaviteľom, ktorá tvorila hlavnú časť jeho politickej kariéry, sa stala nástrojom na postupné preberanie moci inými a jeho politickým pádom.
Minulý týždeň, opustilo poslanecký klub OĽaNO päť poslancov na čele s pani Remišovou, ktorá prechádza do strany bývalého prezidenta Kisku a snaží sa tak zabezpečiť si ďalšiu politickú kariéru.
Neviem, či pánovi Matovičovi pomôže spojenectvo s pani Zlaticou Kušnírovou, ktorá po bolestivej strate dcéry, zúfalo hľadá vinníkov vraždy a stala sa len bábkou v rukách tých, ktorí sa pomocou tohto ohavného zločinu snažili prevziať moc v štáte.
Politické zemetrasenie posledných týždňov ukázalo pravú tvár celého tohto politického systému, v ktorom platia zákony silnejšieho a ktorý nepozná a neuznáva žiadne demokratické princípy, za ktoré sa snaží skrývať.
Divadielka a frašky z dielne politikov, sa len snažia zakryť jeho skutočnú podstatu. A tou je obyčajný politický biznis, na ktorom sa snažia páni politici vytĺcť čo najväčší zisk.
Pán Matovič bol tvárou boja za „spravodlivosť“. Ale akú spravodlivosť?
Je spravodlivé, aby štát a jeho občania platili politické strany a ich obchody zo štátneho rozpočtu a z peňazí daňových poplatníkov?
Je spravodlivé, aby sa dostávali do vedenia štátu ľudia, ktorí ho systematicky celé roky devastujú a priamo pracujú proti jeho občanom?
Je spravodlivosťou, že v našom štáte sú bežne potláčané základné ľudské práva a štát tvrdo požaduje od jeho občanov plnenie si povinností, ktoré bežne porušujú jeho predstavitelia?
Pán Matovič bojoval proti mnohému, ale boli to jeho súkromné vojny, na ktoré sa mu skladali daňoví poplatníci a ktoré zakrývali skutočnú tvár systému.
Systému, v ktorom vládne moc peňazí a pri každom volebnom víťazstve tých, ktorým je osud štátu ľahostajný a je pre nich len dojnou kravou, najväčšie volebné porážky vždy utrpia jeho občania, pretože naivne veria, že voľbami môžu niečo zmeniť.
Pán Matovič a jeho politická kariéra dosiahla míľnik, v udalostiach spred viac ako roka a on sa stal pre tých, ktorí vďaka nemu získavajú postupne väčšiu popularitu a moc, zbytočným a nepotrebným.