čo život dal a vzal

Po posledných prezidentských voľbách a voľbách do EP, premýšľam o tom, čomu všetkému sú ľudia ochotní uveriť.
Dnes som si spomenula na jednu príhodu z detstva, o ktorej som už možno písala.
Starý otec nosil na klobúku veľmi krásne pierko. Bola som malá, večne zvedavá škôlkarka, ktorá ho otravovala rôznymi otázkami. Rád si ma doberal a na moju otázku aké je to pierko, mi odpovedal, že zo slona. Vedela som, že slon nemá pierka, ale starému otcovi som verila. Bol pre mňa autoritou, mala som ho veľmi rada, preto som mu dokázala uveriť aj takú hlúposť, že na klobúku má pierko zo slona. Rodičia sa mi smiali, ale ja som napriek všetkému verila slovám starého otca.
Dnes, by som mohla pri tejto spomienke len usmiať.
Ale.
Všimla som si, že mnohí dospelí ľudia, sú schopní uveriť ľuďom, ktorí sú pre nich idolmi a autoritami úplne všetko, a nedokážu počúvať hlas zdravého rozumu. Sú schopní veriť informáciám – polopravdám a lžiam, ktoré im naservírujú médiá. Dokážu to obhajovať slovami: „Ale veď to písali v novinách, vysielali v televízii, povedal to ten a ten“.
Správajú sa, ako malé, nevedomé deti, ktoré sú schopné slepo veriť dospelým autoritám, pretože im dôverujú.
Preberajú názory a myšlienky, ktoré sú im podsúvané s tvrdením, že sú ich vlastné a všimla som si, že mnohým to tak vyhovuje. Často sa ani nezamýšľajú nad tým, čo čítajú a vidia a vnímajú to ako pravdu.
Stále veria, že politici im chcú len dobre a že všetko to, čo robia, robia v ich prospech. Veria sladkým sľubom, ale dokážu veriť aj nenávistným prejavom egoizmu.
Nie je to tak dávno, keď ľudia verili v dobrotu a anjelskosť nášho terajšieho prezidenta. Keď sa ukázalo, že je všetko inak, zatvárajú oči pred pravdou.
Uverili v jemnosť a krásu, našej budúcej pani prezidentky a mnohí si myslia, že na Slovensku už bude len dobre a pekne, lebo aj pani prezidentka je taká. Mnohé ženy ju volili so solidarity, pretože veria, že ako žena im bude rozumieť.
Mnohí veria, že Slovensko a jeho ľud, zachráni nejaký novodobý hrdina, alebo spasiteľ, možno preto, že je to jednoduchšie, ako prevziať zodpovednosť za svoje životy a konanie.
Koľko ľudí verilo v to, že keď sa Slovensko stane súčasťou Európy, tak sa všetko v našom štáte zmení k lepšiemu a konečne budú mať platy a životnú úroveň ako na Západe?
Sú však aj ľudia, ktorí veria v samých seba až tak, že si už nedokážu vnímať realitu života nielen seba, ale najmä občanov tohto štátu.
Videli sme velikášske prejavy oslavy víťazstva vo voľbách, aj keď je to v skutočnosti Pyrrhovo víťazstvo, pri volebnej účasti v prezidentských voľbách a najmä tých do EP.
Možno je najvyšší čas prestať veriť politikom slová o „pierkach zo slona“, začať vnímať realitu a prevziať zodpovednosť za vlastné životy, konanie a za náš štát, za našu vlasť a naplniť skutočné idey demokracie.
Pretože…
Nie je to tak dávno, keď sa Európa, kvôli prehnaným ambíciám a viere v samého seba, stala krvavým bojiskom. Znova sme sa ocitli v čase neuveriteľnej nenávisti, ktorá je šírená v mene egoizmu a jediného správneho názoru.
Na Slovensku sme denne svedkami prenasledovania, urážania, ponižovania a šikanovania ľudí, kvôli ich názorom.
A na začiatok by možno stačilo pripomenúť si, čo obsahuje dokument s názvom „Všeobecná deklarácia ľudských práv“.