čo život dal a vzal

Myslenie, premýšľanie, by malo byť pre človeka také prirodzené ako napríklad dýchanie.
Je normálne pýtať sa, hľadať odpovede, riešenia problémov.
Je normálne učiť sa, poznávať nové veci, hľadať pravdu a múdrosť.
Ale…
Odkedy človek zistil, že je jednoduchšie ovládať iného človeka, ktorý nemá záujem premýšľať, tak robí všetko preto, aby mu dokázal, že premýšľanie je zbytočné, či dokonca nežiadúce.
Určite sa každý z nás stretol s niekým, kto už povedal: „ Na to ani nemyslím… O tom radšej ani nepremýšľam… O tom, nechcem nič vedieť.“
A tak nie je nič nezvyčajné vidieť, že ľudia dokážu veriť rôznym bludom, hlúpostiam, lžiam a nechávajú sa klamať. Dokážu veriť prázdnym frázam až tak, že sú schopní obetovať vlastné majetky, či životy, alebo dokážu sami ničiť a zabíjať, pretože niekto ich presvedčil, že je to tak správne.
História ľudstva je plná svedectiev o manipulovaní s myslením ľudí a v súčasnosti je to také isté.
Dnes sa dozvedáme, čo všetko máme inteligentné… Elektroniku, počítače, autá, domy, dokonca som videla reportáž o tom, že majú byť inteligentné obce a mestá a ľuďom to tak vyhovuje. Stávajú sa znova zhrbeným stádom, ktorého prioritou je mať len plné brucho a nejakého toho miláčika, po ktorom budú šúchať prstíkom a ten im všetko povie…
Nevadí im, že ich tá inteligentná technika sleduje pri všetkom a tie inteligentné mestá a obce budú plné kamier a bude sa vedieť všetko o ich živote.
Dôležité pre nich je, že znova počúvajú frázy… Frázy o tom akí sú výnimoční a múdri, keď robia to, čo chcú tí, ktorí ich takýmto spôsobom ovládajú. Veria napríklad tomu, že telesná krása, egoizmus a arogancia sú základom úspechu a premýšľanie o tom, čo a ako cítia iní ľudia, je zbytočné. Veria aj tomu, že manuálna práca je podradná a tí, ktorí ju robia tiež a preto je lepšie zamestnať sa tak, aby mohli zneužívať a využívať všetkých naokolo.
Dokážu uveriť tomu, že nepriateľ je priateľ a otroctvo je slobodou.
Dokážu veriť tomu, že si slobodne a demokraticky volia svojich zástupcov do vedenia štátu a nechcú vidieť a vedieť pravdu o tom, ako sa tam dostali ľudia, len vďaka využitiu naivity vlastných voličov, ktorých presvedčili, že nemusia premýšľať o ich planých a prázdnych sľuboch. A ľudia im stále veria, dokonca aj to, že robia mnoho v ich prospech, aj keď to tak nie je. Veria im, aj to draho platené divadlo, ktoré má zakryť to, že sa pomaly stávajú rukojemníkmi tých, ktorých dostali k moci.
Čo sa stane, keď prestaneme premýšľať?
Už znova zažívame biedu, hmotnú, ale najmä morálnu. A práve preto, že ľudia prestávajú premýšľať, tak sa znova opakuje história a ľudia s veľkou pravdepodobnosťou budú nezmyselne zabíjať a zomierať.
História sa opakuje aj v tom, že znova začínajú byť prenasledovaní ľudia s iným názorom. Znova sa začali „hony na čarodejnice“ na tých, ktorí si dovolia premýšľať a nebáť sa povedať svoj názor. A premýšľanie sa znova začne kruto trestať.
Čo sa stane, keď prestaneme premýšľať?
Znova bude mať navrch lož a ľudská hlúposť a zbytočné utrpenie nevinných, tak ako to bolo vždy, keď sa ľudia báli premýšľať. Alebo vtedy, ak bolo pre nich pohodlnejšie nemyslieť a nepreberať tak zodpovednosť za svoje konanie, alebo, keď mali za nepremýšľanie odmenu…