čo život dal a vzal

Píšem pár slov o Láske.
O skutočnej Láske, ktorá sa pomaly, ale isto vytráca zo životov ľudí a spoločnosti.
O Láske, ktorá stráca svoj význam, zmysel a hodnotu.
O Láske neláskavej, ktorá z ľudí urobila otrokov vlastného chtíču.
Píšem pár slov o Láske, z ktorej sme urobili ušmudlanú popolušku a hanbíme sa za ňu.
Píšem o Láske, z ktorej sme urobili prostitútku nahodenú do sexi handričiek, ktorá vyzývavo láka svojich kunčaftov a za pár drobných im poskytne krátku klamlivú ilúziu, po ktorej ostáva len smútok v duši.
Píšem o Láske, ktorá sa trasie strachom ako malé vtáča v klietke, do ktorej ju ľudia zatvorili vlastným egoizmom.
O láske, ktorá ticho plače v kúte, zosmiešňovaná a opovrhovaná tými, ktorých chcela urobiť šťastnými.
Píšem o Láske, ktorá k nám vystiera ruky a prosí nás, aby sme ju znova prijali do svojich životov.
Dokážeme to ešte?
Dokážeme Lásku prijať a vrátiť jej skutočný význam?
Alebo nám stačí život, ktorý máme, plný sebeckosti, nenávisti, tvrdosti, hrubosti, bezcitnosti?
Píšem pár slov o Láske.
O Láske, ktorá chce spolu s nami dýchať a žiť. Smiať sa a radovať , ale aj trpieť a plakať spolu s nami.
O Láske, ktorá je veľkým darom a robí naše životy zmysluplnými a duše nesmrteľnými.
Píšem pár slov o Láske…