čo život dal a vzal

Pri pozeraní tv dokumentu „Nacistický projekt“, som pochopila, ako dlho trvá „boj proti komunizmu“.
V Európe po 1.svetovej vojne silnelo komunistické hnutie a aj v Nemecku malo niekoľko miliónov podporovateľov. V dokumente zaznela myšlienka, že Komunistická strana podporovaná Sovietskym Ruskom mala potenciál ovládnuť nielen Európu, ale aj svet.
Už v tej dobe sa začala protikomunistická kampaň a boj proti komunizmu, ktorý zahájil aj samotný Hitler so svojimi prívržencami v roku 1922 v Coburgu násilnosťami voči komunistom a ľavičiarov, ktorí tam boli v menšine.
Postupným získavaním moci Hitler a NSDAP, začali páchať na komunistoch a ľavičiaroch násilie v rôznej podobe, nevynímajúc mučenie a vraždenie. Z rôznych iných dokumentov viem, že práve kvôli tomu, že otvorene bojoval proti komunizmu mal, rôznych obdivovateľov a podporovateľov aj v iných krajinách.
Komu a prečo, tak veľmi prekážala túžba ťažko pracujúcich a vykorisťovaných ľudí po lepšom živote?
Aj 2. svetovú vojnu môžeme označiť za boj proti komunizmu, ktorý znázorňoval Sovietsky zväz a vďaka ktorému , Európa nad nacizmom a fašizmom v r. 1945 zvíťazila. Žiaľ, nezvíťazila nadlho. Po jej rozdelení, po druhej sv. vojne nastala nová fáza boja proti komunizmu vo forme nového zbrojenia pod názvom „Studená vojna“.
V súčasnosti sa len málokto zamyslí nad tým, že USA využili pre svoj mocenský vzostup a súperenie so ZSSR v mnohých oblastiach práve nacistických vedcov, inžinierov či lekárov, ktorí spolupracovali vo vojenskom výskume, spolupracovali s CIA na rôznych projektoch.
A práve v tomto období , v začiatkoch studenej vojny začal v USA „hon na čarodejnice“, prenasledovanie, vypočúvanie, väznenie ľudí, ktorí sympatizovali s komunizmom a ktorý poznáme pod názvom „Mccarthizmus“.
Aj keď sa obdobie otvoreného prenasledovania skončilo, boj proti „komunistickému režimu“ ako ho nazýval západ neskončil. Len zmenil tvár a začal používať overené metódy propagandy z čias 2.sv. vojny, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani samotný J. Goebbels.
Šírenie antikomunistickej propagandy prinieslo svoje plody práce v roku 1989, keď nastali prevraty v krajinách Socialistického bloku a ľudia uverili klamstvám o „Slobode a demokracii“.
Ako vyzerá „vytúžená sloboda a demokracia“ máme možnosť vidieť každý deň aj v našom štáte. Zo suverénneho, sebestačného a nezadĺženého štátu sa stala kolónia Západu s lacnou pracovnou silou a bábkovými mocipánmi, ktorí sa rujú o korytá ako diví a už dávno im nejde o občanov vlastného štátu. Denne sa stretávame s otvorenou nenávisťou voči ľuďom s ľavicovými názormi a antikomunistickou propagandou, prenasledovaním tých, ktorí sa neboja povedať svoj názor.
Byť „ľavičiarom“ v dnešnej dobe, znamená byť „extrémistom“.
Vyjadriť nesúhlas s tým, čo sa deje na Ukrajine, kde sa stal národným hrdinom vojnový zločinec S. Bandera je v dnešnej dobe takisto prejavom „extrémizmu“.
Preto často premýšľam o tom, či sa dá hovoriť o „Víťazstve nad fašizmom“. Ukončenie 2. svetovej vojny, bolo len čiastočným víťazstvom, pretože fašizmus a nacizmus prežíval v krajinách spriaznených a podporovaných USA. Stačí sa pozrieť a naštudovať si, kde sa ukrývali nacistickí a fašistickí zločinci. Akým a ktorým vládam a režimom slúžili a pomáhali, ale aj to, že Západ tieto režimy obhajoval a podporoval.
V dnešných dňoch znova prebieha „boj proti komunizmu“ vo Venezuele. Málokto venoval pozornosť prejavu D. Trumpa na VZ OSN, kde otvorene hovoril o boji pri „komunistickému zločinnému režimu“ vo Venezuele. Aj tam má byť importovaná „Sloboda a demokracia“ USA . Ako sa to deje, vidíme denne v médiach.
J. Goebbels by nadšene tlieskal novodobej propagande, vďaka ktorej začína byť svet na pokraji vojny nedoziernych následkov. O tom, že svet vo vojne už dávno je, píšem často.
Krvavé konflikty pod zásterkou „slobody a demokracie“ kvôli ovládnutiu krajín, ktoré vlastnia rôzne nerastné suroviny, alebo predstavujú ekonomickú hrozbu Západu, sa vedú už pár desaťročí, a slovo „Mier“ sa stalo veľmi relatívnym pojmom.
V novodobej protikomunistickej propagande sa veľa a často hovorí o „zločinoch komunizmu“.
Ako sa budú nazývať zločiny tých, ktorí kvôli moci a chamtivosti doteraz ničia a vraždia nevinných ľudí a ničia celé krajiny?
Ako nazve história obete nacistických represálií voči ľuďom s ľavicovými názormi?
Ako nazvú budúci historici obete nezmyselnej Vietnamskej vojny?
Proti čomu a komu bojujú novodobí bojovníci proti komunizmu?
Ako budú nazvané súčasné obete „honov na čarodejnice“ , ľudí, ktorí len túžia žiť v mieri, mať základné sociálne práva a istoty a budúcnosť?
Odpovede by mala priniesť práve budúcnosť.
Ale dočkáme sa ich len v tom prípade, ak nejaká budúcnosť bude a ľudstvo sa vlastnou hlúposťou navzájom nevyvraždí.

Článok pôvodne vyšiel na DAV DVA.