čo život dal a vzal

Bola moja prvý myšlienka, keď som videla tu na portáli fotografiu „živého Kena“, bizarnej postavičky muža, ktorý urobil všetko preto, aby sa podobal na svoju milovanú plastikovú bábiku.
V dobe povrchnosti, ktorá zachvátila všetky oblasti života sa kupčí úplne so všetkým, ale najviac s ľudskou hlúposťou.
Povrchným, plytkým ľuďom stačí, keď sú stredobodom pozornosti a je úplne jedno akým spôsobom to dosiahnú.
Média sú plné fotiek „celebrít“, ktoré poväčšine nezvládajú mediálny tlak a stávajú sa konzumentmi alkoholu, drog a svoju popularitu si budujú rôznymi škandálmi.
Ženy sa predávajú fotkami v rôznych róbach, či plavkách, ukazujú svoje dokonalé telá, prsia, zadky… Ale nikto nevie, čo majú v hlave…
Cítim sa zvláštne, keď vidím, prázdne oči týchto žien, keď sa kŕčovito usmievajú do objektívov fotoaparátov. Nemajú v nich to, čo robí ženu ženou, pretože dokonalé a krásne telo nie je všetko.
Nemajú v očiach teplo nehy a lásky.
Ženské weby a časopisy riešia bobry a kobry, dávajú návody a rady na výborný sex, ako sa stať úspešnou zlatokopkou, sú plné povrchných hlúpostí…
Ale o tom, aká by mala byť skutočná žena, ani slovka.
Muži sa presadzujú svojimi svalnatými rečami a schopnosťou obabrať toho druhého. Čím väčší hochštapler, ktorý dokáže obabrať čo najviac ľudí, tým väčší macher, čávo, boss…
Svoju mužnosť dokazujú svalmi, tetovaniami, módnym oblečením.To sú v dnešnej dobe jej primárne znaky. Ale kde ostala skutočná mužnosť v podobe čestnosti, zodpovednosti, spoľahlivosti, zmyslu pre humor?
V dobe márnosti a povrchnosti sme svedkami rôznych extrémov, keď sa ženy začínajú správať ako muži a muži sa stávajú zženštilými panákmi. Je divné pozerať sa na ženy, z ktorých sa vytratila ženskosť a jemnosť a ktoré sa správajú ako chlapi v ruji. Je nepochopiteľné vidieť vidieť karikatúry mužov, ktorí sú našminkovaní a vyparádení ako na maškarný bál.
V dobe márnosti a povrchnosti sa duchovné hodnoty stávajú príťažou, najmä preto, že sú to hodnoty s ktorými sa nedá kupčiť a nedá sa nich zarobiť, pretože bohom v tejto podivnej dobe je zisk za každú cenu.
Lenže všetko je pominuteľné, krása, mladosť, dokonca aj ten zisk, ale najmä ľudský život. Ten uplynie veľmi rýchlo a nakoniec aj z neho ostane len kôpka prachu a nič viac. Pretože ak človek túži len po povrchnej kráse a nestará sa o svoj duševný a duchovný rast, stráca to najcennejšie čo má, nesmrteľnosť v podobe duše.