Nadýchnem sa,
pozberám zvyšky odvahy
a urobím krok prvý,
od Teba, od seba, od nás…
Kráčam bez myšlienok,
len duša plače
a srdce divo kričí…
Predieram sa davom ľudí,
nevnímam ich tváre,
nevidím ich oči…
Nepočujem hluk hudby,
necítim vôňu vzduchu.
Kráčam ďalej
a každý krok bolí ako smrť.
Kráčam a idem,
od Teba, od seba, k nám…
Slnovratovo 3.7.2018
o tom ako dokáže byť život bolestivý....o ...
Niekedy spomienky na človeka, ktorý mi mal ...
....verím, že nasledujúce verše ponesú opäť... ...
Hmm az prilis... ...
...radšej by som sa mýlila ...
Celá debata | RSS tejto debaty