čo život dal a vzal

Pamätám si, keď som ako dvadsať ročná žaba povedala svojmu tridsaťšesť ročnému šéfovi, keď ho seklo v krížoch, že už nie je práve najmladší.
V dvadsiatke mi pripadal muž v jeho veku ako solídny starší pán a päťdesiatnici ako dedkovia.
Teraz mám o desať rokov viac ako on vtedy, staro si veľmi nepripadám a veľmi dobre chápem, prečo sa na mňa naštval.
Určite som mu pripadala ako poriadne nadrzlé a papuľnaté decko, presne tak, ako teraz ja a aj moji rovesníci vnímame o dvadsať rokov mladších ľudí.
To ako vnímame vek, bolo aj bude zvláštnosťou. Keď mi odíde niekto z vrstovníkov, beriem to ako veľkú nespravodlivosť, veď človek na prahu päťdesiatky je ešte stále mladý a mladí ľudia, by nemali odchádzať tak skoro.
Čo je vlastne vek?
Je to skutočne len číslo, ako sa hovorí?
Alebo je to pocit?
Dobre sa môžeme cítiť aj v sedemdesiatke a príšerne v tridsiatke.
Prečo sa tak veľmi bojíme starnutia?
Viem, že ženy to vnímajú veľmi citlivo. Kult mladosti a krásy tela, ktorý je stále médiami pretláčaný si vyberá krutú daň. Mnohé celebrity po päťdesiatke majú tváre napichané botoxom tak, že sa nedokážu ani len usmiať, ich tváre namiesto krásneho úsmevu hyzdí umelý úškrn.
Pozerať sa do zrkadla a vidieť vrásky okolo očí a sem tam sivý vlas nie je tragédia. Niekedy zaberie aj usmiať sa sám na seba a vyplaziť smrtke jazyk.
Každý vek má svoje čaro.
Muži sú pre nás ženy príťažliví v každom veku, pretože každému sa páči niečo iné a platí to aj naopak.
Každá žena môže byť pekná a je jedno či má dvadsať, alebo šesťdesiat rokov.
Oveľa dôležitejšie ako vek a starnutie je to kým sme a ako vnímame život. Ako sa správame k ostatným ľuďom, akú energiu vyžarujeme.
Dôležitejšie ako fyzická krása je krása duše, intelekt, charakter. To všetko získavame vekom, skúsenosťami a neustálou prácou na sebe, samovzdelávaním sa.
Viem, že vekom pribúdajú aj choroby, ale tie sa nevyhýbajú ani mladým ľuďom. Pribúda únava a slabosť, ale sú veci, kvôli ktorým sa oplatí žiť.
A nemali by sme zabúdať na jednu dôležitú vec a tou je úsmev.
Úsmev je tým najúčinnejším liekom proti tomu, aby človek vyzeral staro.
Úsmev dokáže odčarovať veľmi veľa rokov a robí človeka krásnym a príťažlivým. Myslím tým skutočný úsmev, ktorý vychádza priamo zo srdca.
Vždy, keď sa niekto takto krásne usmeje, je to ako keď vykukne slnko spoza mraku a šibalsky žmurkne.
Keď sa prestaneme báť starnutia a staroby, prestaneme sa báť aj budúcnosti a smrti.
Starnutie je prirodzený proces a byť večne mladým a vyzerať tak, je hlúposť. Akurát tak plníme vrecká obchodníkom s mladosťou a krásou.
Všetko má v našom živote svoj význam. Od narodenia, prvých samostatných krokov, mladosti, cez stredný vek až po starobu, každý z nás sme jedinečnou osobnosťou a takými by sme mali ostať.
Život je ako ročné obdobia, aj jeseň je krásna a zima má tiež svoje čaro…