čo život dal a vzal

Kto by ho nepoznal. Možno každý z nás pozná ten pocit, keď mu narastú krídla a nechá sa unášať myšlienkami a dokáže zaletieť ďaleko, veľmi ďaleko za hranice všedného sveta.
Svet fantázie potrebujeme všetci, malí aj veľkí. Tým ako rastieme a starneme sa ten svet vyvíja a mení. Z detského sveta rozprávok sa postupne dostávame do sveta príbehov a dobrodružstiev.
Svet fantázie objavujeme už nielen v ústne rozprávaných príbehoch, ako to bolo v minulosti, ale aj v knihách, či v dnešnej dobe nám ho približuje divadlo, kino, televízia.
Pred osemdesiatimi rokmi sa stal malý zázrak. 21. septembra 1937 uzrela svetlo sveta kniha o malom trochu pohodlnom hobitovi Bilbovi Bagginsovi (Bublíkovi) a jeho dobrodružnej ceste s trpaslíkmi a čarodejníkom Gandalfom oslobodiť Osamelú horu a získať späť bájny poklad trpaslíkov a poraziť draka Smauga, ktorý poklad trpaslíkom ukradol a vyhnal ich z Osamelej hory.
Spisovateľ John Ronald Reuel Tolkien príbehy o hobitovi Bilbovi najskôr rozprával svojim deťom a vďaka tomu, že sa nechal presvedčiť a vydal tieto príbehy knižne, sa svet fantázie rozrástol o bájnu Stredozem, malých hobitov, čarodejníkov, vznešených elfov, trpaslíkov, zabudnutých kráľov, statočných bojovníkov, temného pána Saurona a ohavných škretov a prsteň, ktorý vládol všetkým v pokračovaní príbehov s názvom Pán prsteňov.
Tieto knihy si našli veľmi veľa čitateľov medzi mladými, ale aj nami staršími.
Sfilmovaním trilógie Pán prsteňov a nedávno aj Hobita sa rady „Tolkienovcov“ ešte rozrástli.
A príbehy chytili za srdce mnoho ľudí.
Možno preto, lebo ľudia potrebujú nádej. Nádej, že dobro zvíťazí nad zlom. A nielen vo svete fantázie, ale aj v tomto našom skutočnom, kde je toho zla veľmi veľa. Možno potrebujeme príbehy o statočných hrdinoch práve preto, aby sme aj my mali odvahu čeliť zlu a bojovať s ním, každý svojim spôsobom. Príbehy o statočných malých hobitoch sú posolstvom toho, že aj malý človek môže vykonať veľké veci. Sú posolstvom o tom aké dôležité sú priateľstvo, statočnosť, česť a odvaha.
Tieto hodnoty by sme mali vpustiť aj do nášho reálneho sveta a nielen ich obdivovať vo svete fantázie.
Možno by sme tým zmenili tento svet úplne naruby a dobro by zvíťazilo…